Kontinentálna fáza synody pokračuje podnetnými diskusiami

Od 5. do 12. februára sa v Prahe koná kontinentálne zhromaždenie Synody o synodalite. Konferenciu biskupov Slovenska zastupuje predseda KBS Bernard Bober, výkonný sekretár KBS Ivan Ružička, Mária Spišiaková a Renáta Ocilková.

TK KBS 08.02.2023
Kontinentálna fáza synody pokračuje podnetnými diskusiami

V Prahe sa v týchto dňoch koná kontinentálna fáza synody o synodalite. Snímka: reprofoto -TK KBS-

„Synoda dala podnet na to, aby sa v Cirkvi viac začalo pracovať s laikmi,“ uviedol predseda KBS Bernard Bober pri príležitosti otvorenia kontinentálneho zhromaždenia Synody o synodalite, ktorá sa v týchto dňoch koná v Prahe.

Hlavná téma kontinentálneho stretnutia je obsiahnutá aj v názve pracovného dokumentu: Rozšír priestor svojho stanu (Iz 54, 2).

„Táto myšlienka od proroka Izaiáša hovorí za všetko.

Rozšíriť priestor nášho srdca, našej Cirkvi, prijať aj tých, čo sú vonku, ochrániť ich pred vetrom a dažďom.

Rozšíriť priestor na obidve strany, aby sa udržalo správne napätie, ale hlavne uprostred mať stánok Najvyššieho,“ hovorí Renáta Ocilková na margo nosnej témy.

Renáta Ocilková prišla na kontinentálne synodálne stretnutie do Prahy s nádejou i presvedčením, že Cirkev patrí Bohu a že synoda je nástroj jeho lásky, je to Boží dar pre naše požehnanie, obrátenie, posvätenie, aby sme čoraz viac počúvali Boží hlas.

Delegácia KBS prezentovala na kontinentálnom stretnutí syntézu odpovedí zo slovenských diecéz a eparchií na otázky o tom, čo najviac na Slovensku pri synodálnych stretnutiach rezonovalo vrátane nových skúseností.

 

Arcibiskup Jan Graubner: Našou úlohou je byť svetlom sveta

Predseda Českej biskupskej konferencie, pražský arcibiskup Jan Graubner predniesol na otváracej svätej omši 5. februára v Bazilike Nanebovzatia Panny Márie na Strahove homíliu, v ktorej okrem iného uviedol:

„V rámci synodálneho procesu sme sa dnes zhromaždili zo všetkých krajín Európy.

Už niekoľko mesiacov sa na výzvu pápeža Františka snažíme stretávať a učíme sa počúvať jeden druhého v atmosfére otvorenej Duchu Svätému.

Z výsledkov vyzerá, že sme pozbierali všetko, čo mnohých ľudí ťaží alebo bolí, čo potrebujú a po čom v spoločenstve Cirkvi túžia, čo by radi zmenili, ale nezistili sme sensus fidei veriaceho ľudu.

Ukázalo sa, že aj mnohí ľudia, ktorí sú v Cirkvi aktívni, nepoznajú Bibliu ani náuku Cirkvi.

To nie je najlepšie vysvedčenie našej práce.

Myslím, že práve preto treba teraz počúvať predovšetkým Boží hlas a pýtať sa:

Čo nám hovorí Ježiš, ktorý spoločenstvo Cirkvi založil a okrem iného doň pozval aj nás?“

Arcibiskup Graubner upozornil, že „žijeme v dobe blahobytu, aký v dejinách Európy ešte nebol“.

„Zároveň prechádzame rôznymi krízami, z ktorých niektoré sú práve dôsledkom blahobytu, ktorý zaujal popredné miesto v našom snažení.

Ani kresťania nezostali ušetrení prílišného sústredenia na seba a svoje práva.

Boh sa v mnohých prípadoch stal len pomocníkom pri realizácii našich plánov a hľadaní nášho šťastia.

Tí, ktorým sa zdalo, že pomocník dostatočne neslúži, ho potom prepustili zo svojich služieb.

Prestali s ním počítať.

Prestali potrebovať aj Cirkev.

V takom postoji ich utvrdil aj pohľad na zlý príklad niektorých veriacich a na kňazské škandály.

Zvlášť to vidieť na mladej generácii.

Zdá sa, že tu jasne platí Ježišovo slovo dnešného evanjelia, že skazená soľ sa nehodí na nič iné, než aby sa vyhodila von a ľudia ju pošliapali.“

Podľa arcibiskupových slov „Kristus nám dnes veľmi pripomína našu úlohu byť svetlom sveta“.

„Azda môžeme vyvodiť, že my sme svetlo sveta len potiaľ, pokiaľ v nás žije Kristus.

A apoštol Ján konštatuje: Súd je v tomto: Svetlo prišlo na svet, ale ľudia mali radšej tmu ako svetlo, pretože ich skutky boli zlé.

Ak musíme konštatovať, že ako Cirkev v Európe nie sme dostatočným svetlom pre spoločnosť, potom musíme pokorne priznať, že tiež patríme medzi tých, ktorí mali radi tmu, pretože aj niektoré naše skutky boli zlé.“

„Z tejto situácie nám,“ ako uviedol arcibiskup Graubner v homílii, „nepomôže žiadna ľudská múdrosť, premúdrenosť alebo výhovorky.

Tým menej snaha prispôsobiť sa svetu.

Jediným správnym postojom je prijať Kristovu výzvu, ktorou začal svoje verejné vystúpenie: Obráťte sa. Božie kráľovstvo je blízko.

Niektorí prekladajú obráťte sa krásnymi slovami: začnite myslieť inak.

Myslím, že dnes to znamená: Prestaňte myslieť svetským spôsobom a prijmite Božie myslenie. Nepresadzujte svoje videnie, ale prijmite to Božie.“

Pražský arcibiskup podčiarkol aj slová apoštola Pavla, ktorý proti tým, ktorí oslňovali ľudskou múdrosťou a výrečnosťou, proti ľudskej moci a úspešnosti stavia Ukrižovaného, ku ktorému sa hlási nielen slovnou proklamáciou, ale spôsobom svojho života a pôsobenia.

„Ak chceme zakúsiť blízkosť Božieho kráľovstva, musíme začať myslieť inak a znovuobjaviť Ukrižovaného ako svoj ideál.

Bez neho by Cirkev nebola a bez neho sa ani nemôže obnoviť.“

V závere homílie zdôraznil odkaz biblických textov pre nasledujúce rokovania:

„Milé sestry a bratia, myslím, že Božie slovo dnešnej liturgie nám na naše spoločné rokovania posiela zásadnú radu:

Nájdite odvahu vyjsť zo svojej temnoty a znova sa rozhodnúť pre ukrižovaného Krista, oslobodiť sa a vyjsť z väzenia svojho ja, preniesť akcent myslenia zo svojho ja na Božie ty, nehľadať ľudskú múdrosť, ale pochabosť kríža, vyjsť z našej európskej uzavretosti do blahobytnej spoločnosti a veľkoryso slúžiť s úprimnou láskou tým najchudobnejším sveta vrátane trpiacej Ukrajiny a chudobnej Afriky.

Až potom nám vzíde svetlo, potom v nás zažiari sám Kristus a on v nás potom pritiahne mladú generáciu a celé národy.

Ak im neponúkneme stretnutie so živým Bohom v nás a medzi nami, nemáme im čo ponúknuť. Jedine Boh ich môže uchvátiť. Urobme to pre nich.“

 

Synodalita sa týka všetkých pokrstených

Svätej omši v pondelok 6. februára predsedal kardinál Jean-Claude Hollerich.

Úvodné duchovné slovo pre účastníkov zasadania pripravil kňaz a profesor teológie Tomáš Halík, ktorý spomenul aj myšlienku pápeža Františka, že Ježiš dnes klope na Cirkev zvonku:

„Musíme prekročiť naše súčasné mentálne a inštitucionálne hranice a ísť predovšetkým k chudobným, marginalizovaným a trpiacim.

Cirkev má byť poľnou nemocnicou - túto myšlienku pápeža Františka treba ďalej rozvíjať.

Poľná nemocnica musí mať zázemie Cirkvi, ktorá je schopná ponúknuť kompetentnú diagnózu (čítanie znamení doby), prevenciu (posilnenie systému imunity voči nákazlivým ideológiám, ako je populizmus, nacionalizmus a fundamentalizmus), terapiu a dlhodobú obnovu (vrátane procesu zmierenia a hojenia rán po časoch násilia a nespravodlivosti),“ uviedol Tomáš Halík.

Práve ľudia na okraji spoločnosti, sužovaní utrpením a nespravodlivosťou, boli v centre pondelkových synodálnych rokovaní.

Témou druhého dňa synodálneho počúvania boli napätia a otázky, ktoré synoda o synodalite otvorila a objasnila.

Cirkev však môže kráčať spoločne aj napriek napätiu - zdôraznila Beate Gillesová, generálna sekretárka Nemeckej biskupskej konferencie.

„Heslom nášho stretnutia sú slová: Rozšír priestor svojho stanu. Stan stojí najlepšie, keď je rozprestretý do rôznych strán,“ povedala Beate Gillesová.

Česká delegátka Hana Pohořalá začala svoj príspevok hodnotením synodálneho procesu v Českej republike:

„V našom kontexte treba povedať, že vnímanie synodálneho procesu bolo ovplyvnené skúsenosťou z plenárneho snemu Katolíckej cirkvi, ktorý sa konal v rokoch 1997 - 2005 a ktorého výsledok sprevádzalo sklamanie z premárnenej príležitosti.“

„Napriek tomu bola synodálna transformácia Cirkvi vítaná ako príležitosť zmeniť ,kultúru‘ Cirkvi a prekonať doterajší strach katolíkov vyjadriť svoje názory na život a smerovanie Katolíckej cirkvi, a to napriek tomu, že cirkevné prostredie nie je vždy bezpečným a otvoreným prostredím na počúvanie, rozprávanie a rozlišovanie,“ uviedla Hana Pohořalá, ktorá spolu s olomouckým teológom Josefom Mikulášekom hovorila aj o synodálnom štýle v každodennom živote Cirkvi a formácii kňazov a laikov.

„Synodalita sa týka všetkých pokrstených, preto je dôležitá formácia k synodalite vo všetkých životných stavoch.

Asynodálna forma Cirkvi predstavuje reálnu hrozbu.

Schopnosť počúvať v dobrej viere a poctivo rozlišovať na všetkých úrovniach života Cirkvi je veľmi dôležitá.

Napríklad rozhodovanie bez synodality môže byť skrátené, neúplné a násilne vynucované silou autority.

Úlohou cirkevnej autority je, naopak, vytvárať atmosféru, v ktorej možno o všetkom slobodne a zodpovedne hovoriť bez toho, aby sa niekto musel obávať nepríjemnej stigmatizácie,“ vysvetlil Josef Mikulášek.

Podľa českých delegátov je kľúčom k úspechu zbaviť cirkevnú hierarchiu nezdravých predstáv o autorite a moci.

„Preto je potrebné vypracovať integrálny model formácie kandidátov na kňazstvo a trvalej formácie kňazov pre synodalitu, ktorý by zahŕňal nielen intelektuálnu a duchovnú formáciu, ale aj rast sebapoznania a osvojenie si ,mäkkých zručností‘ vrátane vodcovských kompetencií, ktoré pomôžu účinne rozvíjať tímovú prácu v cirkevných spoločenstvách,“ uviedol Josef Mikulášek a dodal, že „väčšia účasť žien zmení Cirkev k lepšiemu tak, ako to chce Kristus“. 

Španielski delegáti zase zdôraznili, že by sa nemalo zabúdať na riziko osamelosti a izolácie kňazov. Podľa nich je „najdôležitejším miestom na výchovu a formáciu rodina“.

„Ak Cirkev nie je synodálna, nikto sa v nej nemôže cítiť ako doma,“ pokračovala Tímea Bertalan, ktorá zastupovala Cyrilo-metodskú biskupskú konferenciu, ktorá združuje katolíkov zo Srbska, Kosova, Čiernej Hory a Severného Macedónska.

Vyzvala tiež na hlboké načúvanie mladým ľuďom, bez ktorých je budúcnosť Cirkvi nemožná.

Chorváti zdôraznili pastoračnú starostlivosť o rodiny, Nemci poučenie z krízy sexuálneho zneužívania v Cirkvi. 

Predseda nemeckého episkopátu Georg Bätzing zdôraznil dialóg nemeckej synodálnej cesty so svetovou synodou o synodalite, ktorú vyhlásil pápež František:

„Potrebujeme presvedčivé odpovede na to, ako znovuobjaviť a ohlasovať evanjelium v dnešnej dobe. Nesmieme však ísť vlastnou cestou bez ostatných,“ uviedol nemecký biskup.

„Synodalita v Cirkvi si vyžaduje aj uznanie a objavenie darov a chariziem všetkých veriacich, ktorých spája rovnosť v dôstojnosti.

Spoločne potom môžu vstúpiť do symfónie rôznych povolaní uprostred Cirkvi,“ povedala francúzska delegátka Anne Ferrandová.

Ďalšia zástupkyňa Cirkvi vo Francúzsku Lucie Lafleurová zdôraznila, že je dôležité usilovať sa o jednotu v Cirkvi zoči-voči rôznorodosti názorov:

„V našich komunitách často dochádza k roztrieštenosti.

Obhajoba vlastných záujmov a konflikty ukazujú, aké naliehavé je znovu sa naučiť rozlišovať, čo si vyžaduje skutočnú cestu obrátenia.“

Francúzska delegácia upozornila na väčšie zapojenie laikov do rozhodovacích procesov v Cirkvi.

Litovská delegátka Vaida Spangeleviciute-Kneiziene vo svojom príspevku zdôraznila potrebu spolupráce medzi kňazmi a laikmi vo farnostiach.

„Na mnohých miestach našej krajiny ešte stále vládne postsovietska atmosféra, v ktorej je viera len niečo tradičné.

Potrebujeme osobnú skúsenosť s Ježišom.

Radi by sme privádzali ľudí do kostola a k sviatostiam, ale chýba nám svedectvo kresťanstva, svedectvo skúsenosti Božej lásky a svedectvo kerygmy.

Dôsledkom toho je, že v mnohých farnostiach chýba skúsenosť Cirkvi ako živého spoločenstva,“ povedala litovská delegátka.

Luxemburskí delegáti sa rozhodli pre dynamickejší model prezentácie.

Pri mikrofóne sa striedali dve ženy a muž.

Sandy Syoenová rozprávala o svojej skúsenosti z diecéznej fázy synodálneho procesu:

„Diecézna fáza synody sa síce skončila, ale chcela by som navrhnúť, aby sme nezabudli na jazyk, ktorý sme sa vtedy naučili, a aby sme pokračovali v počúvaní a diskusii na všetkých úrovniach.“

Zástupcovia najmenšieho štátu Beneluxu zdôraznili i princíp spoluzodpovednosti v Cirkvi, dôležitosť spätnej väzby, formovanie viery aj klimatickú krízu.

„Sme tu, aby sme slúžili. Nie, aby nám slúžili naši susedia v iných častiach sveta,“ pripomenul Jean-Louis Zeien slová pápeža Františka v encyklike Fratelli tutti o bratstve všetkých ľudí na našej planéte.

Zástupcovia ostrovného štátu Malta opísali situáciu v svojej krajine, ktorá má bohaté kresťanské korene, ale v súčasnosti prechádza sekularizáciou a kultúrnou transformáciou.

Hovorili o misii, evanjelizácii a formácii v duchovnom živote.

Sekularizácia bola témou aj pre zástupcov škandinávskych krajín.

Delegáti hovorili o roztvárajúcich sa nožniciach medzi Cirkvou a spoločnosťou.

V takejto situácii je podľa nich bolestné vidieť, že sa od seba vzďaľujú aj zástancovia konzervatívneho a progresívneho pohľadu na katolícku vieru.

V prípade Škandinávie sa nezhody týkajú najmä formy liturgického slávenia.

Poľský delegát Aleksander Bańka vo svojom príspevku poznamenal, že Cirkev by si mala osvojiť modernejší jazyk - už len preto, aby mohla komunikovať s mladými, ktorí často Cirkev opúšťajú.

Cieľom synody podľa poľskej delegácie nie je vytvoriť novú cirkev, ale skôr dosiahnuť, aby synodálny štýl prenikol na všetky úrovne cirkevnej štruktúry.

Zdroj: -TK KBS-, cirkev.cz