Kostoly sú rovnakými cieľmi ako civilné budovy

„Okrem modlitby a každodennej svätej omše sa takmer každý deň snažíme dostať humanitárnu pomoc k ľuďom v bunkroch. Nakladáme autá, prechádzame úplne zničeným mestom, ktoré sa zdá zdanlivo opustené. Rozprávame sa s ľuďmi, utešujeme ich, spovedáme. Naša katedrála je poškodená, mnohé okná boli počas náletu vybité tlakom. Teraz chrám používame ako sklad humanitárnych zásob. Modlíme sa v malej kaplnke. Vďaka Bohu, že zatiaľ môžeme pochovávať všetkých mŕtvych.“

Podľa biskupových slov však kostoly na Ukrajine už nie sú spoľahlivým útočiskom, pokiaľ nemajú bezpečný suterén. Sakrálne budovy sú totiž v aktuálnom vojnovom konflikte rešpektované rovnako málo ako iné civilné ciele.

„Nič už nie je sväté,“ hovorí Pavlo Hončaruk a dodáva: „Biskupi, kňazi a rehoľníci na Ukrajine slúžia všetkým, čo prosia o naše modlitby o Božiu ochranu a za ukončenie násilia.“

Situácia v Charkove sa od vzniku príspevku zmenila – mesto v súčasnosti už nie je obliehané. (pozn. red.)