Lurdy sa nachystali na návštevu Svätého Otca

Svätý Otec strávi v Lurdoch i celú nedeľu 27. septembra. Bude tam sláviť svätú omšu a stretne sa s francúzskymi biskupmi. Pozdraví aj pracovníkov a pacientov zariadenia pre chorých a hendikepovaných, navštívi kláštor klarisiek a večer sa zúčastní na modlitbe ruženca a sviečkovom sprievode.

Lurdy sa začali pripravovať na pápežskú návštevu už niekoľko mesiacov vopred. Organizátori o nej hovoria, že je to bezprecedentná logistická i duchovná výzva. Očakávajú tisíce pútnikov, a tak v Lurdoch pribudlo viac ako desať kilometrov bezpečnostných zábran. 

Na svätú omšu, ktorá sa bude sláviť 27. septembra, vzniklo pódium pre štyristo ľudí. Koncelebrovať by malo okolo tritisíc kňazov. V areáli bude aj desať veľkoplošných obrazoviek.

Dôležitou súčasťou príprav bola bezpečnosť a dostupnosť lurdských bazilík a ich okolia pre všetkých pútnikov, najmä chorých, starších a zdravotne znevýhodnených. K dispozícii bude približne šesťsto dobrovoľníkov. Dočasne pribudlo aj tisíc verejných toaliet.

Väčšina zariadení a vylepšení zostane v Lurdoch aj po pápežovej návšteve a bude slúžiť pútnikom dlhodobo. V tomto zmysle ide aj o investíciu do budúcnosti Lúrd. 

RELIKVIE PUTUJÚ PO USA

Lurdské posolstvo je dodnes aktuálne. Keďže pokora i dôvera sv. Bernadety Soubirousovej inšpirujú ľudí na celom svete, len niekoľko dní pred návštevou Leva XIV. vo Francúzsku začali putovať relikvie tejto svätice po Spojených štátoch amerických. 

Celoročná púť sa začala 18. septembra v Národnej svätyni Nepoškvrneného počatia vo Washingtone. Relikviár privíta ďalších 140 miest. Veriaci si uctia sv. Bernadetu v katedrálach, bazilikách, kňazských seminároch, na katolíckych univerzitách, v nemocniciach i farnostiach.

Bohato zdobený relikviár váži približne šesťdesiat kilogramov. Vnútri sú časti dvoch rebier, kolenných jabĺčok, vlasy a fragmenty svalov a kože. 

SVÄTÁ BERNADETA

Bernadeta Soubirousová sa narodila 7. januára 1844 v Lurdoch. Rodina žila v extrémnej chudobe. Bernadeta bola najstaršia z deviatich detí a celý život zápasila s ťažkými chorobami.

Mala štrnásť rokov, keď sa jej 11. februára 1858 v massabiellskej jaskyni prvý raz zjavila Panna Mária. Mala biele šaty i závoj, modrý opasok a nohy jej zdobili žlté ruže.

Dievčina definovala zjavenie ako „to“. Na Bernadetino naliehanie sa však pri zjavení 25. marca 1858 mladá krásna pani predstavila ako Nepoškvrnené počatie. 

Celkovo bolo zjavení osemnásť. Ich posolstvo spočíva vo výzve na modlitbu a pokánie, ktoré má byť odpoveďou na hriechy ľudstva. Panna Mária žiadala ľudí, aby sa obrátili k Bohu a bojovali proti hriechu, ktorý je najväčším zlom.

Vďaka zjaveniam Bernadeta pomohla tomu, aby vytryskol lurdský prameň. Jeho voda sa odvtedy spája s mnohými telesnými i duchovnými uzdraveniami.

Podľa chemickej analýzy síce voda obsahuje veľké množstvo minerálov, ale nie je v nej nič nezvyčajné, čo by mohlo spôsobovať uzdravenia. Bernadeta však pripomínala, že uzdravenie vyplýva z modlitby a viery, ale predovšetkým z Božej milosti.

Bernadeta sa stala rehoľníčkou v Reholi Milosrdných sestier z Nevers. Dostala meno Mária Bernarda. Hoci o nej v kláštore hovorili, že nie je súca na nič, svoj život úprimne zasvätila modlitbe a službe druhým. 

Aj sama Bernadeta si uvedomovala svoju ľudskú malosť, keď povedala, že Panna Máriu ju použila ako metlu. Keď je práca hotová, metla sa odloží ho kúta. Jej posledné slová na smrteľnej posteli boli: „Svätá Mária, Matka Božia, pros za mňa úbohú hriešnicu, úbohú hriešnicu.“

Zomrela 16. apríla 1879 v kláštore v Nevers. Tam ju ustavične prichádzajú prosiť o orodovanie pútnici z celého sveta. Svorne tvrdia, že vyzerá ako spiaca princezná. 

Pápež Pius XI. ju 14. júna 1925 vyhlásil za blahoslavenú a 8. decembra 1933 ju kanonizoval.

VÝZVA K POKÁNIU A MODLITBE

Lurdy sa postupne zaradili k najvýznamnejším pútnickým miestam na svete. Tamojší biskup Jean-Marc Micas zdôrazňuje, že Panna Mária stále vyzýva k pokániu a modlitbe za obrátenie hriešnikov. 

Podľa jeho slov voda z prameňa má veľkú symboliku. Keď z neho Bernadeta odkryla piesok a blato, začala odtiaľ prúdiť čistá, životodarná voda. „Od roku 1858 voda z jaskyne naďalej dáva život duši aj telu,“ hovorí biskup. Táto voda podľa neho otvára oči a srdcia, čistí a upokojuje.

Jean-Marc Micas pozýva všetkých veriacich, aby sa modlili za obrátenie hriešnikov a za tých, ktorí trpia vojnami, nespravodlivosťou a násilím. „Panna Mária nástojčivo prosí modliť sa za tých, ktorí potrebujú milosrdenstvo a radosť z evanjelia,“ dodáva biskup.

BAZILIKY V LURDOCH

Keď Bernadeta tlmočila kňazovi prosbu Panny Márie, aby sa na mieste zjavení postavila kaplnka, zdalo sa to ako sen, ktorý sa nedá uskutočniť. Dnes sa v Lurdoch nachádzajú tri baziliky. 

Viacerí pápeži im udelili zvláštne výsady. Aj preto sú mozaikové portréty Pia X. a Pia XI. umiestnené nad vchodom do hornej baziliky a do krypty. Portréty Leva XIII. a Pia XII. sú nad hlavným vchodom do Ružencovej baziliky. 

Horný chrám, respektíve Bazilika Nepoškvrneného Počatia sa začala budovať v roku 1862. O štrnásť rokov neskôr ju posvätil parížsky arcibiskup kardinál Joseph Guirbert.

Postavili ju v neogotickom slohu, veža meria sedemdesiat metrov od spodnej skaly, ktorá tvorí základ stavby. V bazilike je 22 oltárov a ma kapacitu okolo tisíc ľudí. 

Krypta sa nachádza medzi Hornou a Ružencovou bazilikou. Postavili ju v rokoch 1863-1866 na massabiellskej skale. Pozostáva z troch lodí s ozdobnými mramorovými stĺpmi. 

Hlavný oltár je zasvätený Panne Márii. Prístupová chodba do hlavnej časti je vysekaná v skale a pokrytá mramorovými doskami. Z každej strany sú samostatné kaplnky archanjelov Michala a Gabriela, kde sa slávia sväté omše pre malé skupiny pútnikov. 

Dolná Ružencová bazilika vznikla v rokoch 1833 - 1889. Konsekrovali ju v roku 1901. Nad hlavným vchodom je reliéf Panny Márie s Dieťaťom Ježišom, ako dáva ruženec sv. Dominikovi. Na ľavej strane pred bazilikou je Kaplnka sv. Bernadety a Panny Márie Guadalupskej. 

Baziliky sú samostatné, i keď pôsobia ako jednoliaty celok. Spája ich rampa a schodisko. 

Pre pútnikov je dôležitá aj krížová cesta, jej trasa je dlhá 1530 metrov a dokončili ju v roku 1912. Jednotlivé zastavenia tvoria dvojmetrové kovové sochy.

Ďalším skvostom Lúrd je podzemná Bazilika Pia X., ktorá je dlhá 201 metrov a široká 81 metrov. Vojde sa do nej viac ako dvadsaťtisíc pútnikov. V roku 1958 ju posvätil kardinál Angelo Roncalli, neskorší pápež Ján XXIII.