Na rodáka z Udavského spomínali v Ríme

Od úmrtia kardinála Jozefa Tomka uplynul 8. augusta rok. V Kostole sv. Cyrila a Metoda v Ríme za jeho dušu odslúžili zádušnú svätú omšu, po ktorej nasledovalo krajanské stretnutie.
Vatican News 15.08.2023
Na rodáka z Udavského spomínali v Ríme

Na život kardinála Jozefa Tomka v homílii spomínal rektor Kolégia a ústavu sv. Cyrila a Metoda Pavol Zvara. Snímka: Slovenské veľvyslanectvo pri Svätej stolici

Hlavný celebrant a kazateľ, rektor Kolégia a ústavu sv. Cyrila a Metoda Pavol Zvara vyzdvihol tri vlastnosti kardinála Tomka inšpiratívne aj pre nás: skromnosť, pracovitosť a lásku k evanjeliu.

„Cítim ťažkosti kňazského stavu, ale neľakám sa ich, vidím jasné a dobré stránky, no nie bez toho, aby som si všimol obety, ktoré sú s ním spojené. Ale dôstojnosť tohto stavu vyváži všetky ťažkosti a obety. Dúfam, že mi Pán Boh pomôže v mojom predsavzatí,“ citoval kardinálove slová o kňazstve Pavol Zvara.

BOŽIE SLOVO A PRÁCA

„Zo svedectva sestier vieme, že do svojich posledných dní pred hospitalizáciou si pravidelne robieval rannú meditáciu nad Božím slovom a svätá omša bola niečím, bez čoho si nevedel predstaviť deň: hľa, učeník so svojím Majstrom,“ hovoril o tom, ako bolo Božie slovo kardinálovým každodenným chlebíkom.

Vážil si tiež jeho pracovitosť, o čom svedčí osobný archív Jozefa Tomka plný výstrižkov z článkov, poznámok, návrhov i riešení.

„Keď nastúpil do úlohy prefekta pre evanjelizáciu, otvoril sa mu svet misií.“ Snažil sa týmto ľuďom do posledných okamihov pomôcť. Ohlasoval im Kristovu zvesť, no nie spoza stola, ale v  teréne.

„Evanjelium vnímal ako prameň pozdvihnutia človeka a jeho záchrany v zmysle duchovnom, ale i telesnom.“

SKROMNÝ PÁNOV UČENÍK

Napokon načrtol kardinálovu skromnosť, o ktorej by on sám nerád hovoril. „To, čo sa naučil doma, v rodine, čo zažíval aj počas svojich teologických štúdií tu v Ríme, keď tu po vojne bola veľmi ťažká situácia, zostalo mu vpísané do srdca: Pánov učeník má byť skromný, aby nasledoval príklad svojho Majstra. Len vtedy bude jeho svedectvo presvedčivé.“

Pavol Zvara na záver prítomných vyzval, aby si z jeho života zapamätali, „že nech za všetkým, čo konáme, stojí Kristus – on nech je cieľom všetkých našich snažení, aby sme ho raz mohli vidieť z tváre do tváre“.