Na svätú omšu s pápežom prišlo 800-tisíc ľudí

V prvý deň svojej apoštolskej cesty sa Svätý Otec prihovoril v parížskom Elyzejskom paláci predstaviteľom verejného života. Francúzsko označil za „mesto svetla“, ktoré po stáročia žiari ako kultúrny, umelecký a duchovný maják.

Vyzval, aby sa nikdy nezmierilo s perspektívou vojny a neúnavne podporovalo dialóg a diplomaciu. „V skutočnosti mier nie je rovnováhou síl, ale buduje sa každý deň prostredníctvom dialógu a spravodlivosti,“ uviedol.

Ďalšou zastávkou Svätého Otca bolo sídlo Organizácie Spojených Národov pre vzdelávanie, vedu a kultúru - UNESCO v Paríži. Zástupcov členských štátov vyzval, aby bolo miestom, kde ľudstvo premýšľa o sebe samom, o dejinách a svojej budúcnosti.

„Ak je ľudský pokrok oddelený od múdrosti, môže sa premeniť na ničivú zbraň,“ zdôraznil a dodal, že mier sa nebuduje len prostredníctvom zmlúv, ale aj tým, že v druhých vidíme svojich bratov a sestry.

ZNOVUZRODENÁ KATEDRÁLA 

Počas prvého dňa svojej cesty pápež predsedal aj vešperám s biskupmi, kňazmi, diakonmi, zasvätenými osobami a seminaristami v obnovenej parížskej katedrále Notre-Dame, ktorú v roku 2019 zachvátil požiar. 

„Táto katedrála sa znovuzrodila, aby ste sa spolu s ňou mohli znovuzrodiť aj vy. Nesmieme zabúdať, že cieľom, pre ktorý bola postavená, je modlitba a chvála Boha,“ povedal.

Pripomenul, že jednoduchosť spevu, slova a liturgických gest môže byť v hlučnom svete oázou pokoja, v ktorej človek zakúsi Božiu blízkosť.

Svätý Otec potom absolvoval modlitbovú vigíliu s mládežou na štadióne Stade de France. Odpovedal na otázky dvoch mladých ľudí. „Krista treba ohlasovať s odvahou aj s úctou, lebo kresťanské posolstvo bratské spolužitie nebrzdí, ale podporuje,“ reagoval na otázku Chloé o autentickom spolužití s tými, čo nežijú vieru. 

François sa ho pýtal, ako rozpoznať, kde nás Pán očakáva, aby sme slúžili a darovali svoj život. Pápež odvetil, aby sme pamätali na to, že Boh je „lampou pre naše nohy“. Vo svetle evanjelia tak môžeme rozlišovať cez modlitbu, službu, adoráciu, ale aj veľmi potrebné ticho.

BOH HASÍ SMÄD

V sobotu 26. septembra Svätý Otec navštívil parížske centrum Maison Bakhita, ktoré pomáha migrantom v integrácii. 

Pripomenul, že svätá Bakhita nás zaväzuje všímať si tých, ktorých si nik nevšíma, lebo „v nich nám na dvere klope sám Ježiš“. Nikto nie je taký chudobný, aby nemal čo darovať a nikto nie je taký bohatý, aby nemal čo prijať.

Jednou z hlavných udalostí pápežovej cesty bola svätá omša, ktorú slúžil popoludní na parížskom Námestí svornosti. Zúčastnilo sa na nej približne 800-tisíc ľudí. Prítomných povzbudil, že smäd človeka po zmysle a naplnení môže uhasiť jedine Boh.

Po svätej omši opustil Paríž a odletel do Lúrd, kde sa prešiel po zrekonštruovanom moste cez rieku Gave de Pau, ktorý pri príležitosti jeho návštevy ponesie meno Leva XIV. 

Večer sa modlil pri jaskyni zjavení v Massabielle. Panne Márii, patrónke Francúzska, zveril krajinu, rodiny a celú Cirkev. Prosil pre jej ľud spoločnosť bez násilia a nenávisti. Osobitne pamätal na chorých a trpiacich, ktorí do Lúrd prichádzajú čerpať silu a uzdravenie.

PÚTNIK MEDZI PÚTNIKMI 

V nedeľu 27. septembra sa Lev XIV. v Lurdoch najprv stretol s členmi Francúzskej biskupskej konferencie. Nasledovala svätá omša na priestranstve Prairie vo Svätyni Panny Márie Lurdskej. „Prineste útechu z Lúrd svojim susedom, svojim blízkym i celému francúzskemu ľudu,“ pozdravil pápež pútnikov. 

Chorých ubezpečil, že majú nenahraditeľné miesto v Cirkvi. Nazval ich tlčúcim srdcom ľudstva a zdravotníkov vyzval, aby sa o nich starali s nehou. 

Podvečer sa Svätý Otec v biskupskom dome neďaleko mariánskej svätyne dve hodiny rozprával a modlil so štyrmi mužmi a tromi ženami, ktorí sa stali obeťami zneužívania v Cirkvi.

Vypočul si „príbehy, bolesť a utrpenie, ktoré prežívali, žiaľ, niekedy aj za spoluviny alebo mlčania tých, ktorí im mohli pomôcť“. Vyjadril svoju blízkosť všetkým, ktorí trpia ranami spôsobenými zneužívaním.

Večer sa Lev XIV. v Lurdoch pripojil k procesii so sviecami ako „pútnik medzi pútnikmi“. Povzbudil všetkých, aby vytrvali vo viere. „Toto svetlo, ktoré nás vedie a priťahuje, je svetlom nádeje, ktorá nás nikdy neopúšťa.“

Pripomenul, že aj uprostred utrpenia sa môže zrodiť pokoj a radosť a že Panna Mária nás svojím príhovorom vedie k svojmu Synovi.