Svadba cez vojnu

Vojna píše neľahké príbehy. No nájde sa medzi nimi i zopár takých, čo zahrejú pri srdci. O jeden taký sa podelila sestra vincentka Marta Baliaková z mesta Svaľava na Zakarpatí.  
Anna Stankayová 02.03.2022
Svadba cez vojnu

Mladý pár z Ukrajiny nepotreboval drahé šaty ani veľkolepú oslavu. Stačila im prítomnosť Boha. Ilustračná snímka: pixabay

„Muž a žena zo Zakarpatia žili spolu v Kyjeve a chystali sa  cirkevne zosobášiť, prešli prípravou, ale svadba sa ešte odkladala.“ Nebolo totiž ľahké pozbierať celú rodinu na svadbu. Príčinou bola okrem iných ťažkostí aj veľká vzdialenosť. 

Všetko sa zmenilo zo dňa na deň. „Až jedno ráno sa Kyjev zobudil do vojny. Naši dvaja, tak ako boli, sadli do auta a leteli na Zakarpatie.“ Svadbu stihli ešte do Pôstu. „Deň pred Popolcovou stredou si vyslúžili sviatosť manželstva.“

Nebola to, samozrejme, klasická svadba so všetkým, čo k nej patrí. „Nevesta v požičaných kvetovaných šatách a celých topánkach s kyticou troch ruží. Mladý ženích v bielej košeli a rifliach. Šampanské nebolo. Obetovali to za mier na Ukrajine.“ Bez rodiny, bez oslavy, ale svoji aj pred Pánom. 

„Naša spolusestra, ktorú pozvali na sobáš, im darovala svadobný dar: Sväté písmo a kríž. Lebo na Popolcovú stredu sa začína na Ukrajine Rok Svätého kríža,“ vysvetľuje sestra Marta. Biskupská konferencia ho vyhlásila už skôr. 

„Je šiesty deň vojny. Na šiesty deň Boh stvoril človeka – muža a ženu. Pred nami je siedmy deň – oslava Boha za všetko dobré, čo urobil,“ dodáva misionárka s nádejou na záver.