Svätý František žije ďalej

Príležitosť verejne si uctiť pozostatky sv. Františka sa ponúka po prvýkrát v histórii Katolíckej cirkvi, a to od 22. februára do 22. marca v Bazilike sv. Františka v Assisi.

Organizátori prežívajú dojatie z veľkého záujmu státisícov pútnikov z celého sveta. „Je vždy úžasné vidieť, ako veľmi ľudia milujú svätého Františka,“ hovorí brat Giulio Cesareo, OFMConv, riaditeľ komunikačného oddelenia baziliky v Assisi.

„Je univerzálnym bratom a pre nás, jeho nasledovníkov, je veľká česť, že môžeme prostredníctvom našej služby podporovať stretnutia s ním.“

NEOSTAŤ LEN PRI VZHĽADE

Pohľad na pozostatky svätca nie je len náboženským gestom alebo tradíciou. „Je to spôsob, ako nám pripomenúť, že svätosť sa stáva telom a prechádza krehkosťou tela. Toto stretnutie nám pripomína, že naša ľudskosť je prepojením obmedzení, ale predovšetkým úžasných možností. František, ktorý dokázal prijať svoju slabosť a premeniť ju na znak lásky, má stále čo povedať našej súčasnosti,“ pripomína brat Giulio.

Pútnikov vyzýva, aby sa nezastavili len pri vonkajšom vzhľade, ale v týchto kostiach videli živú históriu. Františkova viera sa podľa jeho slov skladá z  tváre, rúk a  konkrétnych krokov. A  práve táto konkrétnosť nás zapája, vyzýva a naznačuje nám, že aj my môžeme zo svojho života urobiť krásny a dobrý príbeh.

VYKLÍČIŤ A PRINÁŠAŤ OVOCIE

Bratia minoriti, ktorí majú na starosti opatrovanie telesných pozostatkov svätca a Baziliku svätého Františka, si zvolili ako motto jubilea vetu: Svätý František žije ďalej.

Inšpiráciu našli v Evanjeliu podľa Jána: „Ak pšeničné zrno nepadne do zeme a neodumrie, ostane samo. Ale ak odumrie, prinesie veľkú úrodu“ (Jn 12, 24).

Život a príbeh sv. Františka z Assisi teda v tomto kontexte môžeme vnímať ako skutočne úrodné semeno. To podľa bratov františkánov dosvedčovalo aj jeho vyčerpané telo, schopné „vyklíčiť a prinášať ovocie“ v živote tých mužov a žien, ktorí ho nasledujú už viac ako 800 rokov.

CESTA POZOSTATKOV

Svätý František z Assisi zomrel 3. októbra 1226 v  Porciunkule. Po tom, ako sa zvesť o jeho smrti rozšírila, sa prišli ľudia z okolia pozrieť na jeho stigmy.

Na druhý deň, v  nedeľu 4. októbra 1226, jeho telo slávnostne previezli do Assisi. Až do roku 1230 bolo uložené v Kostole sv. Juraja, ktorý je v súčasnosti súčasťou Baziliky sv. Kláry.

Pred prenesením na nové pohrebné miesto bol sarkofág s jeho telesnými pozostatkami otvorený. Dobové dokumenty zaznamenávajú, že aj keď telo svätca bolo čiastočne vysušené, zároveň bolo úplne zachované a pokryté kožou a nervovými vláknami.

V roku 1230 svätcovo telo preniesli do nového kostola, dnes známeho ako Bazilika sv. Františka. Tým sa zmenil aj pohľad ľudí na toto miesto. Do tých čias bol totiž kopček ľudovo známy ako „pekelný vŕšok“, keďže na ňom prebiehali popravy. Keď tam však umiestnili hrob sv. Františka, zmenil sa názov na „rajský vrch“.

ODKRYTIE SARKOFÁGU

Pozostatky svätca ostávali pod bazilikou zapečatené stovky rokov, vstup k hrobu nikto nepoznal. Znovu boli objavené až v roku 1818, keď pápež Pius VII. dovolil pokúsiť sa o ich odkrytie. Začali sa tajné vykopávky, ktoré boli technicky náročné, údajne trvali až 52 nocí od 12. októbra do 2. decembra 1818.

Po exhumácii špeciálna komisia povolila opätovné otvorenie sarkofágu a postúpilo sa tiež k dôkladnému preskúmaniu pozostatkov. Tie však boli zredukované už len na polámanú kostru. Poškodenie bolo zapríčinené najmä vlhkosťou a objaviteľskými prácami, keď došlo k oddeleniu jednotlivých zvyškov kostí, ktoré dovtedy tvorili celok.

Ďalšie výskumy prebehli až 24. januára 1978 na príkaz pápeža Pavla VI., keď sa uskutočnila nová prehliadka a výskum. Tá potvrdila predchádzajúce zistenia a pristúpilo sa ku kvalitnejšej konzervácii pozostatkov. V  roku 2011 došlo k reštaurácii krypty.

Spracované zo zdrojov: Frantiskani.sk, Sanfrancescovive.org