Svet potrebuje celibát

„Celibát je veľkým pokladom Cirkvi, ktorého sa Cirkev nevzdá. Je to skvelá vec, ktorú dnešný svet potrebuje,“ povedal v rozhovore s francúzskym časopisom La Famille Chrétienne predseda Konferencie biskupov Francúzska, arcibiskup Éric de Moulins-Beaufort.
E- kai 14.02.2020
Svet potrebuje celibát

Predseda francúzskeho episkopátu uviedol, že celibát nie je otázka organizácie, ale dôsledok duchovnej voľby. Snímka: wikimedia commons

V rozhovore, ktorý sa uskutočnil ešte pred predstavením pápežskej exhortácie Querida Amazonia, arcibiskup Moulins-Beaufort na príklade Francúzska argumentoval tým, že svet dnes potrebuje nových kňazov a viac starostlivosti o svätenie nedele aj tam, kde chýbajú.

„Malý počet kňazov núti diecézy, aby znížili počet svätých omší. Eucharistia sa tak pre veľa ľudí stáva vzdialenou. Medzitým, však to, čo buduje Cirkev, je tajomstvo Eucharistie. Preto musíme veľmi hľadať nové miesta, z ktorých by sme mohli povolávať kňazov. A hoci slávenie Eucharistie nie je možné nahradiť, existuje mnoho rôznych spôsobov, ako svätiť Pánov deň. Skutočnou úlohou je pochopiť, prečo ho v Cirkvi svätíme,“ hovorí hierarcha.

Na otázku o možnom zrušení celibátu uviedol, že táto cesta, ktorú zvolila Rímskokatolícka cirkev je „pokladom, ktorého sa Cirkev nevzdá“.

„Nie je to otázka časov alebo organizácie. Celibát je dôsledkom duchovnej voľby, ktorá sa urobila na úplnom začiatku. Apoštolská služba je zakorenená v živote tých mužov, ktorých Pán povolal zanechať všetko a nasledovať ho v chudobe, čistote a poslušnosti. A čokoľvek bude v texte exhortácie o Amazónii, malo by sa to chápať ako výzva na ešte lepšie prežívanie veľkosti kňazstva.“

Predseda francúzskeho episkopátu, keď sa ho pýtali na pápežské učenie o migrantoch poznamenal, že Františkove slová sú reakciou na oddávna objavujúce sa znaky čias.

„Pápež je realista! Počúval som o problematike migrantov už od strednej školy a je to výzva, ktorá neustále rastie. Pápež hovorí prorocky, keď nás núti uznať, že zajtra nenájdeme homogénne spoločnosti z hľadiska náboženstva a kultúry. Vstupujeme do spoločností, kde je ťažšie žiť. Toto je realita a nemôžeme snívať, že sa to zázračne zmení.

Pápež predpokladá, že sme schopní zachovať si našu vieru bez toho, aby sme ju rozpustili. Nie brutálnym spôsobom, ale prostredníctvom schopnosti prijímať druhých,“ uviedol arcibiskup.

Nesúhlasil ani s tým, že tento prístup môže spôsobiť prispôsobenie morálnych zákonov moderným očakávaniam. „Neexistuje nič také ako prispôsobenie morálnych zákonov. A ak máme milosť vidieť ich krásu, musíme ich žiť naplno,“ zdôraznil.