Z Bahrajnu sa šíril pokoj na zemi

Pápeža na letisku Sakhir Air Base v bahrajnskom Awali vrúcne privítala kráľovská rodina spolu s apoštolským nunciom arcibiskupom Eugenom Martinom Nugentom. Po krátkom stretnutí s veľkým imámom káhirskej univerzity Al-Azhar Ahmadom al-Tajíbom nasledoval prvý bod oficiálneho programu.

V kráľovskej rezidencii sa Svätý Otec prihovoril bahrajnským verejným predstaviteľom a diplomatom. Pripomenul, že krajina bola vždy miestom stretávania národov. Citoval slová Deklarácie Bahrajnského kráľovstva a povzbudil, aby ľudia „odmietli to, čo nás rozdeľuje, a sústredili sa, naopak, na to, čo nás spája“.

Reagoval tak aj na vojnu, ktorá neumožňuje životu prekvitať. Slová o zjednotení ľudstva a zastavení vojen rezonovali počas celého pápežovho pobytu v Bahrajne.

MILOVAŤ VŠETKÝCH

Hlavným dôvodom pápežovej cesty bolo Bahrajnské fórum pre dialóg: Východ a Západ za ľudské spolunažívanie. V jeho závere 4. novembra predniesol príhovor. Nato, aby sa ľudstvo plavilo spoločne, ponúkol tri výzvy. Týkajú sa modlitby, vzdelávania a činnosti.

Popoludní sa v rámci ekumenického stretnutia modlil za pokoj v Katedrále Božej Matky Arábie v Awali. Zdôraznil, že jednota je uprostred rôznosti a neznamená „všetci rovnakí“. Rozpoznávacím znakom kresťana je preto milovať všetkých.

Pápež František v uvoľnenom rozhovore s bahrajnským kráľom Hamadom bin Ísá Ál Chalífom v kráľovskom paláci Sakhir v Bahrajne. Snímka: profimedia.sk

STRETNUTIE S KATOLÍKMI

Tretí deň – sobotu 5. novembra – strávil najmä s miestnou komunitou katolíkov, ktorí tvoria v krajine asi 10 percent populácie. Na Bahrajnskom národnom štadióne v Riffe pri Awali predsedal svätej omši za 30-tisícovej účasti v pestrom národnostnom zložení.

„Milovať podľa Kristovho príkladu nielen svojich blízkych, ale aj tých, ktorí sú odlišní, a milovať i nepriateľov – to je spôsob, ako prelomiť reťaz zla,“ zdôraznil v homílii Svätý Otec.

Popoludní navštívil jedinú bahrajnskú katolícku školu. Študentov vyzval stať sa pestovateľmi starostlivosti, umelcami vzťahov – čiže rozvíjať „kultúru starostlivosti“, ktorá „prekonáva ľahostajnosť“ a je „protiliekom na uzavretý svet“.

Program apoštolskej cesty zavŕšil v kruhu biskupov, kňazov, rehoľných sestier, katechétov a pastoračných pracovníkov, ako aj kňazského a rehoľného dorastu.

V Kostole Najsvätejšieho Srdca Ježišovho v hlavnom meste Manáma sa s nimi modlil, počúval Božie slovo a vypočul si ich svedectvá. Reagoval na ne povzbudením uchovať si radosť, vytvárať jednotu a mať prorockého ducha.