Samovražda ako fakt vždy existovala. V našej dobe sa tento fenomén nielen rozšíril, ale neraz naberá nové formy a významy. Postoj Cirkvi k tejto téme je však jednoznačný.

Formálne i reálne odpadnúť od Cirkvi a poprieť tým svoju vieru neznamená, že človek zmaže pečať, ktorou ho označil Duch Svätý pri sviatosti krstu.

Nedajme sa pomýliť: táto doba nepatrí celkom pandémii a zlu, o ktorých sme denne informovaní v médiách, ale je to doba Ježišova, prostredníctvom ktorej sa majú prejaviť veľké Božie skutky.

Starostliví rodičia si želajú, aby ich dieťa bolo šťastné, aby sa mu v živote darilo, i napriek tomu, že má svoje slabosti, chyby a hriechy. Podobne a ešte oveľa viac sa Boh skláňa nad nami a našimi nedokonalosťami, lebo on je najlepší rodič.

Pri poslednom súde človek bude vidieť vo svetle Božej pravdy všetko dobré ovocie svojho života aj dôsledky nesprávnych rozhodnutí. Aj preto by chápanie viery malo byť komplexné.