Horkokrvný svätec

Páter Pio z Pietrelciny, ktorého taliansky historik Andrea Riccardi nazval „starcom Talianska“ a označil za referenčný bod ľudovej zbožnosti v Taliansku, je vynikajúcim príkladom toho, že svätosť nie je výsadou dokonalých ani hŕstky vyvolených. Už sv. František Saleský tvrdil, že svätosť nie je iba pre kňazov či rehoľníkov, ale pre každého.
Ivan Šulík riaditeľ Spolku sv. Vojtecha 20.09.2022
Horkokrvný svätec

Svätý Páter Pio, obdarený mnohými nezvyčajnými darmi, bol známy aj výbušnou povahou. Potvrdili to i dvaja kňazi z Talianska, ktorí sa ešte ako seminaristi rozhodli, že k nemu pôjdu na spoveď. Hoci spovedal štrnásť hodín denne, nebolo jednoduché dostať sa k nemu. Počkali ho teda neskoro večer na schodoch.

Keď išiel okolo a predložili mu svoju prosbu, veľmi sa rozčúlil, vynadal im a poslal ich preč. Už po polhodine si uvedomil, že nekonal správne, a okamžite po nich poslal. Svätí sú ľudia z mäsa a kostí. Práve preto sú nám blízki. Ako sa píše aj v Liste Diognetovi, kresťania žijú v tomto svete, ale nie sú z tohto sveta.

Nikto z nás nie je bez chýb, no podstatné je, aby sme neboli zameraní na seba, ale na náš konečný cieľ – nebo. V období po Druhom vatikánskom koncile sa väčší dôraz začal klásť na vydávanie svedectva.

No vydávanie svedectva musí kráčať ruka v ruke s prvoradým cieľom nášho putovania na zemi – a tým je konečný domov v nebi. Do neba sa však nedostane nič nesväté, pretože vstupenkou doň je svätosť.

Táto skutočnosť nás nemá spútavať, ale povzbudzovať. Emeritný pápež Benedikt XVI. hovorí, že ciest k Bohu je toľko, koľko je ľudí. Vykročiť po tej svojej musí každý z nás.