Odporúčame: Slovenské príslovia a porekadlá

Pretože „človek sa musí do smrti učiť a ešte sa nedoučí“ a „každý je sám svojho šťastia kováč“ – akiste dobre padne (nielen) v čase letných dovoleniek a prázdnin siahnuť po dielach, ktoré formovali a tešili celé generácie čitateľov. 
Mária Bilá 11.07.2020
Odporúčame: Slovenské príslovia a porekadlá

Ilustračná snímka: unsplash/Clay Banks

Preto budeme nasledujúce dva mesiace prioritne odporúčať diela slovenskej literatúry, ktoré už možno poznáte, ktoré ste už možno aj čítali, ktoré by ste si však možno mali prečítať ešte raz.

Lebo „lepší zlata kus ako z olova hus“.

Vraj „každé sa ta tiahne, kde sa vyliahne“ – a je smutné, keď to neplatí. Keď mladí (a neraz aj ich rodičia) poznajú skôr deje zahraničnej ako slovenskej klasiky.

Výhovorky napríklad na nedostatok času neobstoja; veď „komu sa chce, i môže; komu sa nechce, ani nemôže“.

A kto toho času ozaj nemá na román, azda ho má na kratšie útvary – napríklad na príslovia, porekadlá, úslovia.

Približne 13 000 ich zozbieral Adolf Peter Záturecký (1837 – 1904).

Mnohé z daných prísloví majú viacerí z nás v pasívnej i aktívnej slovnej zásobe; iné budú dnes pôsobiť skôr úsmevne, inokedy až anekdoticky trefne.

Kombinácia írečitosti a zdravého sedliackeho rozumu dokazuje, že „dobré slovo býva po sto rokoch nové“ a možno pri niektorých zaznamenaných múdrostiach (lebo mnohé tieto príslovia sú ozaj múdre) budeme mať chuť autorovi do večnosti odkázať „z úst si mi to vzal“. 

„Dobré sa samo chváli“ – niekedy je však dobré na to dobré upozorniť, aby sme ho v spleti zlého či priemerného vôbec zaevidovali.

To sa stalo; o zvyšok sa už azda postará samo dielo, keď po niektorom z jeho vydaní siahnete.