Keď sa Ježiš vynára z bieleho plátna

„Keď prídem z ateliéru domov fyzicky unavená, lebo dvíham ťažké obrazy, okamžite ma to vedie k Svätému písmu a všetka námaha sa stráca. Keby som bola mladšia, hneď by som išla študovať teológiu,“ usmieva sa umelkyňa.

„Pán Ježiš mi chce cez každé umelecké dielo niečo povedať. Vedie ma na mojej ceste, vie, kde sa nachádzam a akým spôsobom sa mi má priblížiť. A tiež ma vťahuje hlbšie do Svätého písma.“

Preto keď tvorí, dáva Darina Gladišová Bohu k dispozícii svoje srdce i ruky. „Pán Ježiš ich použije, aby som vyjadrila to, čo chce on, nie to, čo chcem ja. A to je úžasné dobrodružstvo. Vzťah, v ktorom so mnou Pán komunikuje tak, ako si zvolí, cez talenty, ktoré mi dáva.“

NAJČISTEJŠIA INŠPIRÁCIA

Darina Gladišová si veľmi váži, keď jej názor na vytvorené dielo povie kňaz. „Môže to nesmierne napomôcť. Ja sa dávam viesť iba svojou intuíciou a celá tvorba vzniká v mojom srdci. Ale keď mi kňaz potvrdí slovami, že je to v súlade so Svätým písmom, mám radosť zo súzvuku.“

Kým sa pustí do práce na diele, potrebuje sa duchovne disponovať sviatosťou zmierenia a Eucharistiou. „Neviem si predstaviť tvorbu bez tohto dotyku, pretože to je zdroj najčistejšej inšpirácie a nevyhnutné nielen duchovné, ale aj telesné spojenie s Pánom Ježišom. Eucharistia je pre mňa centrom života, je to spojenie s Kristovým svetlom, s Duchom Svätým.“

Kontemplácia, kombinovaná technika, 2008. (naľavo), Mysterium paschale, 2020. (v strede), Úzka cesta, kombinovaná technika, 2008. (napravo)

ZA TESNOU BRÁNOU

Aj počas pätnástich rokov, keď sa starala o svoju chorú mamičku, bola neustále vnútorne spojená s Pánom Ježišom a Eucharistiou. „Inak by som nevládala. Musíme prejsť tesnou bránou, ak chceme zakúsiť Božiu lásku, ktorá uzdravuje a oslobodzuje od všetkého, čo nie je on sám.“

Výtvarníčka hovorí, že Boh ju vtedy tak nasmeroval preto, aby jej bola bližšia kontemplatívna cesta. „Zo dňa na deň som opustila svoje azda najtvorivejšie obdobie spojené s výstavami, lebo som považovala za najdôležitejšie slúžiť v láske mojej mame.“

TELO KRISTOVO A BLÍŽNEHO

Keď v tom čase dokončila cyklus obrazov Corpus Christi pre refektár františkánskeho kláštora, akoby jej Pán Ježiš povedal: A teraz vydaj svedectvo o láske, o tom, čo si tu namaľovala. „Prijala som to ako odkaz svätého Františka, ktorý žil v chudobe, v zriekaní aj v samote.“

Niektorí ľudia berú starostlivosť o chorého človeka ako záťaž. „Pre mňa to bola milosť, pretože som mala možnosť vidieť, že moja mama bola vnútorne pripravená a vo veľkom pokoji sa tešila na prechod do večnosti. Nebála sa, celú situáciu prežívala ako zjednocovanie s Pánom Ježišom už tu na zemi. Hovorila, že netrpí, lebo dôveruje Pánovi.“

Umelkyňa z tých pätnástich rokov neľutuje jedinú minútu. „Bola to skúsenosť kríža, ale aj veľkej námahy. Keď niekto zostane sám, je to utrpenie, preto je veľmi dôležité sprevádzanie, aby bol chorý človek obklopený láskou a blízkymi. Mamička odišla pred tromi rokmi, ako 91-ročná.“

Panna Mária, Kráľovná eucharistických duší, kombinovaná technika, 2003 – 2010.

ČAS MLČAŤ V KRISTOVI

Podľa slov Dariny Gladišovej Pán Ježiš pozná naše srdce a pomáha nám žiť naše povolanie aj napriek ťažkým životným obmedzeniam. „On vie, kedy je čas tvoriť a kedy s ním ticho mlčať. Mlčanie v Kristovi je postupné odhaľovanie tajomstva v skrytosti.“

Hoci obdobie starostlivosti o mamu bolo aj o mlčaní, výtvarníčka stále tvorila. „Mamka sedela v kresle, upokojovalo ju to. Maľovala som menšie obrazy. Raz za mesiac som prišla do ateliéru v Bratislave a spájala som ich do veľkej kompozície.“

Po počiatočných rokoch, keď hľadala rôzne formy zobrazenia, ju od toho Boh oslobodil. „Forma sa pre mňa nestala cieľom, ale prostriedkom, aby som vyjadrila to, čo chce Ježiš mojím prostredníctvom komunikovať. Takže sa už nesústredím ani na techniku, ani na to, čo robia ruky. Dávam sa len viesť.“

V tomto úzkom vzťahu ju Ježiš vťahuje do svojho tajomstva. „Preto sa pri tvorbe cítim veľmi slobodná a pri každom obraze je to veľmi silné. Keď je dielo hotové, aj sama som prekvapená z toho, čo mi ním asi chcel Pán Boh povedať.“

FRANTIŠEK, MUŽ EUCHARISTIE

Spomínaný eucharistický cyklus šiestich obrazov s názvom Corpus Christi zobrazuje svätého Františka z Assisi a svätú Kláru. Umelkyňa ho vytvorila aj vďaka inšpirácii, ktorú načerpala na púti v Assisi. „Bolo to veľké požehnanie, pretože som navštívila miesta plné ticha a pokoja. Svätý František v La Verne meditoval dokonca aj nad puklinami skál... A na miestach, kde sa modlila svätá Klára, som mala intenzívny pocit silného duchovného spojenia.“

Šesť veľkoplošných kompozícií tvorila niekoľko rokov. „Študovala som františkánske pramene a veľmi ma zaujali listy svätého Františka. Dáva v nich presné pokyny, ako si ctiť Najsvätejšiu sviatosť, lebo on bol naozaj mužom Eucharistie. V hlbokej úcte mal aj Pannu Máriu.“

V NEBESKOM JERUZALEME

Výtvarníčka ju zobrazila v diele Panna Mária, Kráľovná eucharistických duší. „Panna Mária je nebeský Jeruzalem, stala sa svätostánkom, lebo Ježiša Krista prijala do svojho tela ako prvá. Na obraze si objíma bruško, veď pod srdcom nosí Najsvätejšiu sviatosť prítomnú v Ježišovi Kristovi. Takže je aj Kráľovnou tých, ktorí s láskou prijímajú Pána Ježiša v Eucharistii.“

Pri tvorbe aj výtvarníčka prežíva prítomnosť nebeského Jeruzalema. „A to každú sekundu, je to oslobodenie od seba samej. Ťažko slovami vyjadriť spojenie s Pánom Ježišom, sprevádza ho stav úplného pokoja, bezpečia a vnútornej krásy. Niekedy prídem do ateliéru, pozerám sa na biele plátno a už cítim Ježišovu prítomnosť. Vtedy nemám potrebu urobiť akýkoľvek pohyb štetcom. Presedím takto aj celé dni, až potom začnem maľovať.“

Eucharistické Srdce Ježišovo, kombinovaná technika, 2003 – 2010 (snímka hore).

UMENIE AKO ZLATÉ TEĽA

Pre umelca niekedy býva veľkým pokušením komerčná rovina. „Tam sa však duchovno vyprázdňuje, preto mám veľmi vážne pochybnosti, či v takom prípade môže ísť o duchovné prepojenie, pretože s Bohom sa kupčiť nedá,“ hovorí Darina Gladišová.

„Tiež síce potrebujem z niečoho žiť, potrebujem prostriedky na to, aby som maľovala, ale mojím cieľom nemôže byť komercia. Nechcem sa nikoho dotknúť, ani by som si nedovolila vyjadrovať sa k tvorbe niekoho iného, ale myslím, že Pán Boh ma vedie tak, aby moja tvorba nešla ruka v ruke s komerčným záujmom.“

Hoci mnohí ľudia chcú investovať peniaze do umenia, výtvarníčka to vníma ako klaňanie zlatému teľaťu. Ide o moment, keď niekto chce použiť umenie ako investičné zlato. „Pozrite sa na umelcov, ktorí žili v totálnej chudobe a po smrti z ich diela urobili zlaté teľa. To je modlárstvo – investovať do umenia peniaze a špekulovať, ako na tom čo najlepšie zarobiť.“

Myslí si, že umenie má iné poslanie. „Aj veľký Michelangelo povedal, že ak by mu to, čo vytvoril, nemalo slúžiť k spáse, zbytočne sa namáhal. Preto nemám problém zatrieť všetky svoje obrazy nabielo, ak by malo dôjsť k takémuto zneužitiu.“

ŠOKOVAŤ POZITÍVNE

Cieľom kresťanského umenia je podľa výtvarníčky osloviť človeka. „Veriaceho i neveriaceho. Keď takéto dielo emotívne osloví aj neveriaceho, je to vstupná brána k tomu, že chce komunikovať a začne sa zaujímať o Sväté písmo. Dôležitá je pravda, ktorú dielo vysiela, teda duchovné posolstvo lásky a nádeje, aby sa ľudia pri týchto obrazoch cítili príjemne.“

Umenie by nemalo na človeka pôsobiť negatívne. „Nemalo by ho vťahovať do temných, depresívnych stavov beznádeje. Dnes sa však umenie hodnotí podľa kľúča: aha, ten sa predáva, ten je dobrý; ten, čo najviac šokuje, robí umenie. Ale Pán Ježiš k nám prišiel potichu. Keď šokovať, tak mlčky, v pozitívnom zmysle slova. Nie tým negatívnym, ktorého už je aj tak veľa. To nie je cieľom kresťanského umenia. Umenie by malo dávať nádej.“