Spomienka na novinára Jána Felixa

„Vždy som sa tešil, keď som ho videl v kostole. Hoci som mal aj trochu trému, keď som vedel, že bude počúvať kázeň. Musel som sa nielen snažiť o dobrý výklad, ale aj dávať pozor na slovenčinu. Lebo Janko ju miloval a pozorne dbal o jej správne používanie. Keď zdvihol obočie, vedel som, že niečo nebolo dobre. S veľkou citlivosťou mi to potom vedel vysvetliť,“ zaspomínal si Martin Kramara pre KN.

Ján Felix mu k meninám a narodeninám občas napísal báseň. „Jednu z nich mám stále na pracovnom stole. Veľmi rád si z nej čítam, pretože dýcha jeho dobrotou a láskavosťou.“ Keď ho chodil navštíviť, vždy sa u neho cítil výborne.

„Často som odchádzal s novými nápadmi alebo so zaujímavou knižkou. Podobných novinárov má už dnešný svet málo. Kiež by nám Pán ešte takých požehnal! A kiež Jankovi dal nebo! Nech odpočíva v pokoji,“ dodal Martin Kramara.

Ján Felix sa narodil 25. augusta 1952 v Bratislave. Po ukončení štúdií na Filozofickej fakulte UK pôsobil ako stredoškolský profesor v Tvrdošíne a neskôr ako odborný vedecký pracovník v Univerzitnej knižnici v Bratislave. Bol ženatý, mal tri deti.

Od roku 1983 pôsobil vo viacerých denníkoch – ako vedúci vydania v Smene či ako zástupca šéfredaktora v Koridore. Od roku 1999 externe prispieval do denníka Šport. Zaslúžil sa o nové vydanie Danteho Božskej komédie, ktorú do slovenčiny spoločne s Viliamom Turčánym preložil jeho otec Jozef Felix.