Zblížiť sa s Annou

Napríklad ako o dieťati, ktoré chytá lienky, teší sa z ich bodiek a vraví ich Tvorcovi: „Tak ti len chcem povedať, že ak si ozaj všetky lienky maľoval celkom sám, muselo ti to trvať dlho, ale veľmi ti za ne ďakujem, lebo sa s nimi strašne rada hrám.“

A spolu s Annou tiež začínam počítať lienky v svojom živote. 

A potom s ňou rastiem a plačem nad hrobom mamky: „Len jednu prosbu mám – daj, nech sa naše slzy smútku premenia na radosť, že ťa vidí ďalšia ľudská tvár.“
A potom s ňou dospievam a rastiem do krásy, ktorú musím schovať, lebo „brat už viac nepozná svojho brata a hodnota moci mŕtvymi sa ráta.“

A potom príde tá noc, keď „v jednom okamihu, čo možno trval dlhšie než život sám,sa mi zlieval otcov vydesený pohľad, lem starej maminej sukne, presne namierená zbraň, štipľavý pot a tiež detstvo, silueta domu, deti z dediny, škola a máje a vojaci a všetko a všetci a všade“. A „nechcem sa báť. Niet čoho. Veď smrť je len moment, ktorý ma vleje do riečiska večnosti. Smrť nie je zbohom, ale ozajstné – Pochválený buď…“

Hudobno-poetické pásmo o Anne Kolesárovej patrí u mňa osobne k najväčším hudobným aj meditačným zážitkom minulého roka.

Päť zamyslení, päť piesní a štyri básne – no nespočet pocitov a úvah, ktoré dokážu vyvolať. Už len preto sa oplatí siahnuť po CD Večnosť vonia, ktoré je koncipované ako dialóg Anny a Boha – a dokáže nás k obom priblížiť celkom novým spôsobom.