Zo Svetloslava Veigla bolo cítiť pokoru

V Kráľovej pri Senci žil Svetloslav Veigl od roku 1978 až do svojej smrti. Sám ste ho viackrát navštívili. Ako na vás pôsobil?
So Svetloslavom Veiglom som sa prvýkrát osobne stretol na našom rezbárskom sympóziu v roku 2002. Prijal naše pozvanie.

Môj osobný dojem z neho bol taký, že ak by som si mal predstaviť fyzickú, ale aj duchovnú podobu svätého Františka z Assisi po jeho obrátení, tak by vyzeral presne ako otec Svetloslav.

Pôsobil skôr placho a bolo z neho cítiť skromnosť a pokoru.

Rekapituloval niekedy pred vami svoj život, tvorbu?
Keď prišiel k nám alebo som ho navštívil ja v Kráľovej pri Senci, neanalyzovali sme veľmi jeho tvorbu. Na niečo zo svojej literárnej činnosti si zaspomínal, veľmi si vážil priateľstvo so spisovateľom Rudolfom Dilongom.

Spolu sme hovorili skôr o jeho aktuálnom živote, o jeho bolestiach, radostiach, o tom, čo cíti v svojej duši a čo z týchto pocitov vie ešte uložiť na papier. Vždy sa tešil zo života, bolo radosťou sedieť len tak v jeho prítomnosti.

V tejto súvislosti si spomínam na slová básnika Viliama Turčányho, ktoré mi raz povedal: „Viete, my sme si s Milanom (Rúfusom) rozumeli aj keď sme len tak sedeli a mlčali." Mimochodom, s pánom Rúfusom som mal rovnakú skúsenosť i ja počas našich vzájomných návštev. 

Aj otec Svetloslav patril k ľuďom, s ktorými som si rozumel i vtedy, keď sme len tak sedeli vedľa seba.

Čítate si zavše jeho verše?
K jeho tvorbe sa dostanem len sporadicky, ale pred pár týždňami som si znovu vzal jeho súborné dielo Keď anjel v tebe spieva a potešil sa jeho veršami. Knihu mi venoval, keď som ho navštívil, aby som mu zablahoželal k jeho 90. narodeninám.

Jedna z jeho básní - Svätý František z Assisi si našla ekvivalent vo vašej tvorbe, konkrétne v podobe rovnomennej drevorezby. Čím bol pre vás on či jeho tvorba inšpiráciou?
Poslal som mu viacero ilustrácií k jeho tvorbe. Myslím, že sa im potešil.

V liste z 27. januára 2009 mi ďakuje za obrázky: „Urobili ste radosť mne aj mojim známym. Najmä kríž je zvlášť originálny.“

V máji toho istého roku mi napísal: „Ďakujem za ďalšie poslané fotografie - ilustrácie mojej poézie, niekedy sa zídu, keby vyšli niektoré moje básne v novom vydaní."

Z jeho básní cítiť nehu a nádej, radosť zo života i v utrpení - preto som ich rád ilustroval.

Čím môže byť Svetloslav Veigl inšpiráciou pre nás všetkých?
Z môjho pohľadu sa v ňom spájala jednoduchosť so skromnosťou a pokorou - a to sú najlepšie medikamenty na diagnózu našej boľavej doby.

Štrnásteho decembra ste v Kráľovej pri Senci predstavili betlehem, do ktorého ste básnika zakomponovali ako jednu z postáv. Prečo?
Minulý rok prišiel za mnou pán starosta z Kráľovej pri Senci. Predstavil mi svoj zámer dať vytvoriť pre občanov obce betlehem v životnej veľkosti.

Povedal som mu, že svätý František z Asissi bol prvý, ktorý „postavil“ živý betlehem zo svojich priateľov.

Keď sa táto tradícia ujala a dostala sa až k nám, bolo by nerozumné nezrealizovať dielko v takejto podobe, no trochu by sme ho s ohľadom na miestne pomery „upravili“.

Jeho súčasťou by nebol svätý František, ale františkán, ich spoluobčan - otec Svetloslav Veigl. Pánovi starostovi sa myšlienka ihneď zapáčila.

Betlehem v Kráľovej pri Senci je môj tichý hold básnikovi a priateľovi, otcovi Svetloslavovi.