Charita je činorodá láska

Filantrop, ktorý vyše tridsať rokov vedie organizáciu Mary’s Meals (Máriine jedlá), pôsobiacu aj na Slovensku, má obrovské množstvo skúseností z charitatívnej práce. A predsa tvrdí, že sa cíti ako žiak, ktorý sa umeniu štedrosti stále len učí.

V desiatich kapitolách knihy sa zamýšľa nad rozličnými aspektmi charity a používa pritom zaujímavé autentické príklady a príbehy. Neponúka však jednoznačné odpovede, ktoré napokon ani nejestvujú.

VÔŇA CHLEBA

Kde a kedy sa začína charita? V prípade Magnusa MacFarlaneho-Barrowa to bolo rozhodne v rodine. Hneď v úvode hovorí, že charita mu navždy bude voňať chlebom.

Jeho mama ho piekla v rámci charitatívnej iniciatívy na zmiernenie hladomoru v Etiópii v roku 1985. Je to viac než symbolické, lebo charitatívna organizácia, ktorú neskôr založil, sýti dnes tri milióny detí v školách.

Keď sa rozhodol venovať profesionálne charite, nemal na to vzdelanie. Viedol ho súcit a dôvera množstva ľudí, ktorí zareagovali na jeho prvú charitatívnu výzvu. „Charita je v podstate činorodá láska. Keď na to zabúdame, nesmiernym spôsobom zmenšujeme túto najušľachtilejšiu ľudskú cnosť,“ hovorí.

Vo svojej práci si s kolegami neustále kladie otázky: Ako čo najlepšie spravovať zverené zdroje? Ako si zachovať nefalšovanú úctu k tým, ktorým slúžia, a tým, ktorí ich podporujú? Kde sa začína a kde končí naša zodpovednosť?

KRITICKÝ POHĽAD

Charita je stará ako ľudstvo a vôbec nie je iba doménou kresťanov. Pod rozličnými názvami ju nachádzame už vo filozofii starovekého Grécka a Číny, u severoamerických Indiánov, v hinduizme, budhizme, islame či židovstve.

Charitu v  zmysle milosrdnej lásky má podľa Magnusa MacFarlaneho-Barrowa v srdci zrejme každý človek, no v každom prostredí sa do praktických skutkov pretaví iným spôsobom.

V knihe sa nevyhýba ani kritickým témam, ako je zneužitie zverených prostriedkov, prílišná byrokracia alebo snobizmus spojený s ich využívaním. Škandály spojené s niektorou z organizácií vrhajú totiž tieň na celú charitatívnu prácu.

Bolo to tak aj v prípade britskej organizácie, ktorej pracovníci boli po zemetrasení na Haiti obvinení zo sexuálneho zneužívania. V takých chvíľach si podľa Magnusa MacFarlaneho-Barrowa treba pripomínať, prečo má charitatívna práca zmysel a na akých hodnotách stavia.

HODNOTY AKO HVIEZDY

Práve hodnoty, o ktoré sa každá organizácia opiera, považuje autor za kľúčové. Definovanie vlastnej misie nazýva mapovaním hviezd. Sú našimi míľnikmi, keď váhame, ktorým smerom sa vybrať, no pri ich napĺňaní využívame tak hlavu, ako aj srdce.

Na jednej strane je potrebné držať sa stanovenej misie a vízie, no sú situácie, keď sa od nich možno odkloniť. Napríklad organizácia Mary’s Meals má stanovený jednoznačný cieľ poskytovať deťom jedno jedlo denne v mieste ich vzdelávania.

Táto myšlienka sa stretla s takým obrovským záujmom, že organizácia poskytuje v súčasnosti jedlo trom miliónom detí, a to všetko v spolupráci s miestnymi rodičmi dobrovoľníkmi. Výnimkou, ktorá nezapadá do zadefinovanej schémy, je škola pre nepočujúce deti v Libérii, ktorú organizácia Mary’s Meals založila na základe naliehavej prosby tamojších ľudí.

Podobnou výnimkou je humanitárna pomoc, ktorú poskytuje, keď je to potrebné.

Magnus MacFarlane-Barrow je presvedčený, že pohnútky srdca sú neoddeliteľne spojené s charitatívnou prácou, hoci jej nikdy nesmie chýbať rozum.

Známe príslovie síce hovorí, že je dôležité naučiť človeka chytať ryby, no Magnus jedným dychom namieta: „Udica je pre mnohých lepším darom než ryba, ale iba vtedy, ak majú silu ju nahodiť a ak v rieke ešte zostali nejaké ryby. V opačnom prípade bude mať jedna ryba na tanieri oveľa väčšiu hodnotu.“

              
Kniha Umenie štedrosti je pozoruhodný text o zmysle charitatívnej práce.
Snímka: Mary´s Meals

KRESŤANIA SPÁJAJÚ

Charitatívna práca zakladateľa Mary’s Meals je motivovaná kresťanskou láskou. Kresťania zohrávajú v tomto smere kľúčovú úlohu, svoju pomoc však poskytujú všetkým bez ohľadu na ich náboženské presvedčenie.

„Mary’s Meals spája ľudí rôznych vierovyznaní nielen na miestach, kde podávame jedlo. Viacero ekumenických a medzináboženských iniciatív našlo spoločnú reč práve vďaka službe v prospech našej misie.“

Mimoriadne si vážia čas strávený pri modlitbe s ľuďmi z inej náboženskej tradície, napríklad keď sa na začiatku stretnutia modlia spoločne moslimovia a kresťania.

Kniha Umenie štedrosti patrí medzi najlepšie texty o zmysle charitatívnej práce, aké nájdeme na knižnom trhu. Nie je plná teórií a pravidiel, ale skúseností a pochopenia. Lebo „charita, ktorá umožňuje ľuďom lepšie pochopiť zázrak ľudského srdca a tohto sveta, je oveľa ambicióznejšia ako projekty zamerané na hospodársky rozvoj alebo odstránenie nejakej choroby“.