Od Inkov k digitálnym misionárom

V nedeľu doobeda zatvoria hlavnú desaťkilometrovú cestu v meste pre autá a rezervujú ju len pre chodcov, bežcov a cyklistov, čo využívajú tisíce ľudí. Vo dvore domu Pápežských misijných diel sme sa tak ocitli v celkom inom svete. Otravné trúbenie utíchlo, privítal nás krásny zelený trávnik, zopár stromov a večera.

V pastoračnej miestnosti práve prebiehalo stretnutie rodín misijných dobrovoľníkov a v kaplnke bola vyložená Oltárna sviatosť na adoráciu.

KOMÁRE A KROKODÍLY

Naším sprievodcom v Peru bol kňaz José Hipólito Purizaca Sernaque, ktorý už tretí rok vedie Pápežské misijné diela v tejto krajine. Hoci na každé dohodnuté stretnutie prišiel o 10 až 15 minút neskôr – vraj sa riadi podľa peruánskeho času –, zorganizoval dojímavé návštevy farností, škôl, seminára či internátu pre dievčatá z pralesa.

Pred cestou do pralesa nás neustále strašil anakondami, krokodílmi a komármi. Keď deťom v školách predstavoval fotografa Jakuba, s  vážnou tvárou im hovoril, že prišiel, aby sa pobil s krokodílmi.

Nakoniec sme počas deviatich dní v Peru krokodíla nestretli a komáre len dva. A neľutujeme, lebo peruánske komáre môžu prenášať žltú horúčku, maláriu a dengue, čo sú v niektorých prípadoch smrteľné choroby.

Náš hostiteľ pripravil pre nás aj malé kulinárske prekvapenie. V reštaurácii objednal najvychýrenejšiu peruánsku špecialitu cuy – morské prasiatko.

V rozpakoch nad tanierom, z  ktorého trčali paprčky s  pazúrikmi, sme mu povedali, že na Slovensku morské prasiatka deti chovajú ako domáce zvieratká a dávajú im mená. A keby toto videli, tak by sa dozaista rozplakali. Otec José na to s vážnou tvárou odpovedal, že u nich by sa deti rozplakali tiež – ak by morské prasiatko nemohli zjesť.

ZELENÉ OBILIE

Pre riaditeľa Pápežských misijných diel na Slovensku Ivana Kňazeho bolo inšpiratívne, ako ich kolegovia v Peru pracujú s mládežou a deťmi.

„V rámci Misijného diela detí majú perfektne vypracovanú metodológiu. Deti od štyroch rokov sú semienkami, staršie do desať rokov zeleným obilím, od jedenásť rokov zrelým klasom, potom prestupujú k misijnej mládeži bez hraníc. Deti prijímajú za malých misionárov počas svätej omše, dávajú im farebné šatky a poverenie,“ priblížil.

Podnetná v krajine známej starobylou ríšou Inkov je aj misijná práca so starými a chorými ľuďmi. Tí často nemajú zmysel života a len pasívne prijímajú pomoc od druhých, hoci majú stále veľký potenciál.

„Po vzore svätej Terezky či Carla Acutisa sa môžu modliť a obetovať svoje utrpenie za Cirkev. Sú veľmi užitoční a dokážu vytvárať silné zázemie pre tých, ktorí sú v službe Cirkvi aktívni,“ objasnil padre José, ako sa aj starší a chorí môžu zmysluplne zapojiť do misijného úsilia.

„Ľudia na dôchodku sú dnes tiež často veľmi zdatní vo využívaní moderných technológií a sociálnych sietí. Môžu sa tak v tomto priestore stať akoby digitálnymi misionármi medzi svojimi priateľmi a rodinnými príslušníkmi,“ doplnil.

Riaditeľ Pápežských misijných diel v Peru José Hipólito Purizaca Sernaque. Snímka: Jakub Krška