Aj človek s hendikepom má čo ponúknuť

Janka sa narodila s detskou mozgovou obrnou. Od malička bola teda odkázaná na invalidný vozík a jej život bol v mnohom iný než život jej rovesníkov.

Ako dieťa si svoju inakosť neuvedomovala, no zmena prišla, keď nastúpila na druhý stupeň základnej školy. Hoci boli výborný kolektív a spolužiaci ju medzi seba prijali, ťažko znášala, že sa do niektorých aktivít jednoducho zapojiť nemohla. Vtedy prežívala ťažké obdobie a často sa pýtala Boha, prečo práve ona.

Ako si na to s odstupom času spomína?

„S hendikepom žijem stále, neviem, aké je to mať zdravé nohy a nepotrebovať pomoc druhej osoby. A zase moji zdraví rovesníci nikdy nevedeli, aký je to pocit mať nejaké telesné obmedzenie a byť odkázaný na niečiu pomoc,“ začína rozprávať Janka.

Hoci sa so svojím hendikepom nikdy nezmierila, jej pohľad naň sa zmenil. „Pred pár rokmi som na liečení v Kováčovej prijala svoje postihnutie. Viem si z neho urobiť aj žart,“ smeje sa a dodáva, že najdôležitejšie je naučiť sa žiť s tým, čo máme, a užívať si život na maximum.  

Prijať výzvu znamená prijať zmenu

Janka svoje telesné postihnutie nikdy nevyužívala a v škole makala rovnako ako jej spolužiaci. Na vypracovanie úloh mávala síce dlhší čas, no obsah učiva zostával nezmenený. Bola cieľavedomá a vedela, že ak chce v živote niečo dosiahnuť, musí sa učiť.

Po skončení obchodnej akadémie sa jej podarilo vyštudovať manažment a ekonomiku podniku na vysokej škole. Keď sa naskytla príležitosť slúžiť druhým ľuďom formou dobrovoľníctva, nezaváhala a na výzvu zareagovala.

„Keby som sa zľakla, možno by som to časom ľutovala,“ vysvetľuje Janka. „Ani na moment som nezapochybovala, že by to mohlo byť zlé rozhodnutie,“ dodáva a hovorí, že hlavným impulzom pre ňu bolo, že si môže minimálne na rok vyskúšať, aké je to žiť samostatne len s pomocou osobných asistentov.

„Samozrejme, nič v živote nie je jednoduché, ale myslím si, že tento krok mi prinesie oveľa viac plusov ako mínusov. Verím, že nastávajúci rok bude dôležitým míľnikom v mojom živote. Určite prídu aj ťažké chvíle, ale s pozitívnym myslením ich hravo prekonám.“  

Každý deň je iný

Od novembra uplynulého roku sa Janke zmenil život od základov. Prišla do Bratislavy a v dúbravskom Centre rodiny začala vykonávať rôzne administratívne práce, ale nebráni sa ani iným činnostiam, pri ktorých vie byť nápomocná. Nezažíva stereotyp, pretože každý deň je iný, zaujímavý a nemožno ho dopredu naplánovať. Keď rodine oznámila, akú zmenu sa chystá urobiť, ostali v šoku, že sa rozhodla vybrať sama do „veľkého mesta“.

„Prirodzene, mali a ešte stále majú obavy, ako to všetko budem zvládať, keďže to mám o čosi ťažšie ako ‚zdravý‘ človek. No neodradilo ma to,“ prezrádza Janka. Necíti sa sama, pretože v Bratislave má už pár priateľov a s rodinou je neustále v kontakte.

„Pri činnostiach, kde moje ruky a nohy už nestačia, mi pomáha osobný asistent,“ hovorí s úsmevom. Napriek tomu, že je v hlavnom meste len krátko, je veľmi spokojná. „Prechádzky mestom a výlety do okolia som ešte neabsolvovala, keďže to aktuálna situácia nedovoľuje. Verím však, že sa všetko zlepší a bude aj to,“ dodáva.

Za skvelý zážitok pokladá stretnutie s malými deťmi, ktoré majú v centre svoj „klubík“. „Oslovili ma, či by som im o sebe niečo nepovedala a neukázala svoju Salsu – elektrický vozík. Páčili sa im na nej smerovky, výstražný trojuholník aj trúbka. Bolo to veľmi milé. Dievčatá mi dávali na ruku rôzne náramky a potom ma odprevadili späť do kancelárie. Bolo to naozaj zlaté,“ spomína Janka s dojatím.

„Podľa mňa by sa deti od malička mali stretávať s tým, že sú medzi nami aj takí, ktorí sú ‚iní‘, no predsa rovnakí ako ony,“ dodáva.

Dobrovoľníctvom sa otvárame druhým

Veľa krásnych vecí môžeme zažiť vďaka tomu, že sa nebojíme vyjsť zo svojej komfortnej zóny a urobiť čosi navyše. A práve naše „navyše“ je schopné meniť svet k lepšiemu.

„Ak sa vám naskytne príležitosť pomôcť niekde ako dobrovoľník, choďte jednoznačne do toho. Dobrovoľníctvo dá vášmu životu nový rozmer, pretože pomáhať tým, ktorí to potrebujú, má zmysel. Otvoria sa pred vami nové dvere do sveta, v ktorom môžete čo len troškou prispieť k tomu, aby mal niekto krajší deň,“ vyjadruje Janka a ďalej hovorí, že práve preto, že môže slúžiť ako dobrovoľníčka, sa naučila vidieť, aké hodnoty sú v živote dôležité.

Aj ľudia s hendikepom sú podľa nej povolaní konať dobro a postihnutie by im v tom nemalo brániť. Ono nie je prekážkou, ale často práve výzvou na zmenu.

„Človek s hendikepom môže tiež študovať, pracovať, osamostatniť sa alebo robiť čokoľvek iné. Nedajte sa odradiť strachom či obavami svojho okolia. Ak sa vám naskytne príležitosť, chopte sa jej. Bude to veľký posun vo vašom živote, ktorý vám otvorí ďalšie možnosti, a aj napriek postihnutiu budete žiť naplno,“ odkazuje Janka všetkým váhajúcim a na záver dodáva, že aj telesne postihnutí majú čo ponúknuť svetu, môžu ho meniť k lepšiemu a byť pre niekoho inšpiráciou.