Aj mladí ľudia potrebujú poradenstvo

Každý mladý človek má svoj príbeh a problémy, ktorých dôsledky sa môžu odrážať pri jeho dospievaní. O metóde counseling zameranej na pomoc dospievajúcim sa s nami zhováral MILAN URBANČOK (59).
Barbora Kullačová 02.12.2023
Aj mladí ľudia potrebujú poradenstvo

Counselor pomáha dospievajúcim, aby sa pri vzájomnej komunikácii cítili uvoľnene a sebaisto. Ilustračná snímka: www.istockphoto.com

Na medzinárodnej konferencii Counseling ako výzva pre pastoráciu ste mali príspevok, ktorý sa sústredil na mladých ľudí. Ako ste im counseling opísali?

Ako profesionálnu činnosť, ktorej cieľom je poskytovať orientáciu a podporovať a rozvíjať potenciál človeka. Tiež podporovať jeho proaktívne postoje a stimulovať schopnosť rozhodovať sa, uvedomovať si sám seba a svoje rozhodnutia.

Mladí, dospievajúci ľudia žijú v neistom svete, ich vzťahy sú často vystavené skúškam. Ale mnohí, žiaľ, nevyhľadajú odbornú pomoc a často si ani neuvedomujú, že ju potrebujú. Niektorí ju zasa vyhľadajú až vtedy, keď sa im nepodarilo vyriešiť nejaké závažné problémy a ich život sa stane ťažkým.

Čo im môže counselor ponúknuť?

Pomáha im, aby sa pri vzájomnej komunikácii cítili uvoľnene a sebaisto. Najmä tým, že aj sami žijú to, o čo sa usilujú – o úprimnosť, čestnosť a rešpekt. Vďaka týmto vlastnostiam si budú môcť vytvoriť osobný a autentický vzťah.

Je counseling v prípade adolescentov niečím špeciálny?

Prístup counselora k nim sa líši od prístupu, ktorý sa používa pri deťoch alebo dospelých, pretože treba brať do úvahy zrelosť klienta a jeho sebaobraz. Prežívajú obdobie, keď sa stávajú nezávislejšími a vzťahy s rodinou a inými dospelými sa menia.

Treba rešpektovať ich potrebu autonómie, v komunikácii sú preto potrebné špeciálne zručnosti a stratégie. Je veľmi dôležité rešpektovať mladého človeka ako osobnosť, uznávať jeho právo na rozhodovanie o  zapojení sa do poradenského procesu a umožniť mu, aby mal skutočný pocit osobnej zodpovednosti za výsledok.

Čo je v tomto prípade najnáročnejšie?

Podstata dospievania predstavuje viacrozmerný proces. Bežne si väčšinou všímame najmä fyziologické zmeny. Ale týkajú sa aj citovej oblasti, oblasti identity – kto som, pre koho tu som – , a tiež sociálnych, morálnych či duchovných výziev.

Je to ako preplávať z jedného brehu na druhý, pričom východiskový je svet istoty, ktorú vytvára prostredie rodiny. Druhý breh je svet slobody a neistoty, ktorý si začína mladý človek vytvárať svojimi voľbami a neraz aj experimentmi. Je to prostredie pevných hodnôt, na ktorých začína budovať svoje nové vzťahy, sny a budúcnosť.

Znie to dobrodružne.

Je to isté dobrodružstvo, ale aj zaťažkávacia skúška na schopnosť vyrovnať sa s výzvami dospievania. Tento prechod sa nezačína na zelenej lúke. Každý má svoj vlastný príbeh a konfrontuje sa v ňom s vplyvom skúseností z detstva.

Tu sa môžu vynoriť problémy spojené s prvými putami, vplyv nevhodného správania rodičov, alebo dokonca dôsledky zneužívania, dôsledky traumy alebo genetické faktory.

Potom sú tu rôzne stresové faktory okolitého prostredia – škola, práca, meniace sa vzťahy, problémy súvisiace so sexualitou, sociálno-ekonomické tlaky a neskôr aj obava z nezamestnanosti.

Zdá sa, akoby bolo najnáročnejšie udržať dospievajúceho pri zdravom rozume.

Niekedy sa v  týchto procesoch naozaj môžu začať rozvíjať aj psychopatologické problémy, ktoré už potrebujú riešenie u  odborníka. Najčastejšie sú to depresie, úzkostné poruchy, samovražedné myšlienky a správanie, prvé príznaky psychózy, prípadne posttraumatická stresová porucha.

Aby sme mohli dospievajúcim účinne pomáhať, musíme pochopiť podstatu dospievania a s ním spojené vývinové procesy. Použiť vhodnú poradenskú metódu a zvoliť vhodné komunikačné metódy. Potom je dobré zmieniť sa aj o istých základných vymedzeniach o counselingu, pastorácii a sprevádzaní.

Aj preto pápež František vyzýva na hlbší pohľad na realitu mladých ľudí?

Pokiaľ ide o  sprevádzanie mladých ľudí, pápež František nám v Christus vivit píše, že „mládež nie je predmet, ktorý možno analyzovať abstraktným spôsobom“, a že v skutočnosti neexistuje „mládež“. Ale „existujú mladí ľudia s ich konkrétnym životom“ (CV 71) a vyzýva nás na širší prístup k ich realite.

Najmä načúvať im, aby sme boli schopní zachytiť konkrétnosť ich existencie. Ako Svätý Otec upozorňuje, dnešné pastoračné perspektívy predstavujú posolstvo pre tých, ktorí prežívajú fázu života poznačenú dozrievaním a uskutočňovaním voľby a rozhodovania.

Je to proces, ktorý by sme nemali ponechať bez povšimnutia. Mladosť je čas „veľkodušného dávania, úprimnej obety“ (CV 108), „vzácny“ čas snov a rozhodnutí, čas „nepokoja“ (CV 138), ale aj čas „riskovania“ (CV 143), poznačený „silnou túžbou žiť prítomnosť, čo najlepšie“ (CV 144). A potom je to aj o svete nás dospelých – aký obraz ľudskosti ponúkame, aké je naše posolstvo.

Svätý Otec je známy svojím otvoreným, rovnocenným prístupom k mladým. Metóda counselingu je vlastne podobná?

Nedirektívny prístup counselingu mladým ľuďom viac vyhovuje ako autoritatívny a  moralizovanie. Podporuje ich, aby sa odvážili rozvíjať jedinečnosť daru svojho života. A aj keď to niekedy, napríklad v rodine, prináša isté nedorozumenia, v skutočnosti je práve rodina ich východiskový bod, na ktorom stavajú.

Môže byť counseling prospešný aj pre ostatných členov rodiny, pre starších ľudí?

Život je tajomstvo i  dar, ktorý sa učíme prijímať. A inšpirovaní Kristom sa ním obdarúvame navzájom. No a to sú vlastne aj charakteristiky a možnosti našej spoločnej cesty. Mladosť nie je ostrov osamotených.

Mladosť aj nám ostatným veľa pripomína, často nás zobudí a opäť motivuje k odvážnym zmenám. Od mladých ľudí sa učíme veľa nových vecí. Je to naozaj naša spoločná cesta, ktorá oživuje vzájomnú komunikáciu. Spolu s túžbou po Bohu a so snom o bratstve. A toto by mohla byť aj odpoveď na otázku, v čom by counseling mohol byť užitočný aj dospelým.

Je niečo, čo by ste na záver dodali?

Rád by som spomenul, že ak niekoho téma counselingu zaujala, viac sa o tejto profesii dozvie na našej internetovej stránke alebo osobne od ktoréhokoľvek z  pedagógov našej fakulty.