Chlapci v neľahkej situácii našli domov

S polu s našou sprievodkyňou Máriou Tongelovou, vedúcou domu, prechádzame najprv do jedálne. Z kuchyne počuť hlasnú vravu, smiech a pracovný ruch. Práve sa pripravuje obed. Na starosti ho majú klienti, ktorým pomáhajú sociálni pracovníci.

„Chlapci najprv urobili nákup a teraz varia. Dnes budú fašírky, zemiaková kaša a paradajková polievka. Ďalší sa v tomto čase podieľajú napríklad na pouličnom predaji známych kresťanských časopisov alebo brigádujú.“

BYŤ BLÍZKO PRI ČLOVEKU

Vranovské zariadenie pre mládež funguje od roku 1996. „Prví klienti doň boli prijatí od začiatku septembra. Arcidiecézna charita Košice tak reagovala na výzvu mesta zriadiť takúto inštitúciu,“ informuje nás usmievavá vedúca a v rozprávaní sa pristavuje aj pri roku 2001, keď prebehla rozsiahla rekonštrukcia objektu.

Jeho kapacita sa tak v dvojpodlažnom dome zvýšila z pôvodných desať na súčasných dvadsať miest. Vranovský charitný dom v súčasnosti obývajú výlučne mladí chlapci po 18. roku života.

Cieľovú skupinu zariadenia tvoria najmä odchovanci detských domovov, absolventi odborných učilíšť internátnych s ukončenou ochrannou alebo ústavnou výchovou, ako aj chlapci, ktorí sa ocitli v zložitých životných situáciách.

„Naším poslaním je byť blízko pri človeku, ktorý sa nachádza v neľahkej situácii a pomôcť mu vrátiť sa k dôstojnému životu,“ dodáva vedúca zariadenia, kde ponúkajú tri druhy sociálnej služby – útulok, dom na polceste a zariadenie podporovaného bývania.

V útulku sa poskytuje ubytovanie na určitý čas, ako aj sociálne poradenstvo, nevyhnutné ošatenie a obuv. Podobne je to aj v dome na polceste. Podporované bývanie je zasa sociálna služba pre fyzickú osobu odkázanú na pomoc inej osoby a na dohľad.

MIESTO PLNÉ AKTIVÍT

Jedáleň na prízemí, v ktorej sme sa ocitli hneď po príchode, tvorí pulzujúce centrum domu. Slúži tiež ako spoločenská miestnosť a priestor na rozvoj pracovných i umeleckých zručností klientov.

Deň majú klienti spestrený pracovnou terapiou v interiéri, ako aj v exteriéri na priľahlom pozemku, kde sa nachádza priestor pre výsadbu plodín a kvetov. Radi sa zapájajú do voľnočasových aktivít. „Počas letných mesiacov nevynechávame ani návštevu nášho mora – Domaše,“ dopĺňa Mária Tongelová.

PO DUCHOVNEJ STRÁNKE

V zariadení sa snažia budovať hodnotový systém klientov a nezabúdajú ani na rozvoj ich duchovnej stránky. Chlapci môžu absolvovať biblioterapiu, teda terapiu čítaním Božieho slova, ktorá im pomáha hľadať odpovede na mnohé dovtedy nezodpovedané otázky z ich neľahkej životnej cesty.

Duchovná formácia sa uskutočňuje v rámci pravidelnej účasti na svätých omšiach, ako aj prostredníctvom spoločných modlitieb pred obedom, či počas individuálnej modlitby s klientom, ak o to prejaví záujem. Viacerí chlapci prijali sviatosť krstu a birmovania.

Vedúca domu sa stala krstnou a birmovnou mamou jedného z nich, čo ju povzbudzuje v jej osobnom duchovnom živote a upevňuje ju v presvedčení, že jej práca má zmysel a prináša svoje ovocie.

„Veľmi pekne to vyjadrila slovami svätá Matka Tereza – ak dáte chudobnému rybu, zasýtite ho na jeden deň; ak ho naučíte ryby loviť, pomôžete mu na celý život,“ pripomína známu, hlbokú myšlienku.

ČO HOVORIA CHLAPCI

Peter prijíma sociálnu službu podporovaného bývania. Od malička vyrastal v detskom domove a po dovŕšení plnoletosti nemal kam ísť, keďže rodina o neho nejavila záujem. V charitnom dome ho zaujímajú práce okolo domu a v záhrade. „Naučil som sa variť.

Venujem sa aj kreatívnym činnostiam, najmä maľovaniu a ručnej výrobe. Naučil som sa tu nakupovať, hospodáriť s finančnými prostriedkami a šetriť.“ Manuel z domova na polceste predtým býval v detskom domove, neskôr v reedukačnom centre, kde aj študoval.

Vo vranovskom zariadení sa mu páči a často chodieva na brigády. „Pomáhajú mi tu so začlenením sa do spoločnosti. Chodíme aj do kostola, čo mi tiež veľmi pomáha.“

Dalibor zo zariadenia podporovaného bývania hovorí, že jeho rodičia žili túlavým životom a od útleho detstva bol v dojčenskom ústave, neskôr v detskom domove. „Istý čas som býval v dome na polceste v Prešove, odkiaľ som odišiel do tunajšieho charitného domu pre mládež.“

K obľúbeným činnostiam Františka z útulku patrí predávanie kresťanských časopisov. Na záver vyzdvihuje najmä rodinnú atmosféru charitného domu, ktorú pocíti každý, kto sem zavíta. Vrátane nás. Veríme, že tu chlapci našli domov a rodinu, ktoré budú piliermi ich ďalšieho života.