Čo o Cirkvi neviete, ale chcete sa dozvedieť

Čo vás priviedlo k rozhodnutiu zorganizovať v Bratislave diskusiu s názvom Spýtaj sa o Cirkvi?

Najviac ma inšpirovalo Národné stretnutie mládeže T22, ktoré sa konalo minulý rok v Trenčíne. Keďže pochádzam z tohto mesta, tak som na stretnutí pomáhal ako dobrovoľník.

Súčasťou programu bola vtedy aj diskusia, kde sa mladí ľudia mohli troch katolíckych kňazov pýtať na všetko, čo ich zaujímalo. Uvidel som tam obrovský záujem.

Niektorí kamaráti mi potom vraveli, že v Cirkvi im chýba práve dialóg, ktorý, myslím, v našej spoločnosti absentuje všeobecne.

Ktoré témy medzi súčasnou mládežou najviac rezonujú?

Hlavnou témou je asi prijatie. Práve to mnohým, a nielen mladým ľuďom, keď sa dívajú na súčasnú Cirkev, najviac chýba. Často ju vnímajú ako zastaranú inštitúciu, ktorá ľudí nevie prijať, len ich súdi.

Nie je to správny obraz, ale musíme si priznať, že Cirkvi sa nie vždy darí utvárať ho v oblasti prijatia lepšie.

Takže téma prijatia prepojená s témou duševného zdravia rezonuje medzi mladými asi najviac.

V spoločnosti často počuť, že Cirkev málo reflektuje na požiadavky mladých a že je v mnohých ohľadoch veľmi konzervatívna. Ako to vnímate?

Cirkev je konzervatívna, pretože na Slovensku je konzervativizmus prepojený s  kresťanstvom. A  či reflektuje na požiadavky mladých ľudí?

Keďže mladí Cirkev veľmi ťažko vnímajú ako priestor ich prijatia, tak aj diskusia medzi nimi a Cirkvou absentuje.

Ale práve na spomínanom stretnutí v Trenčíne sa ukázala veľká vôľa, aby sa mladí ľudia viac prepájali s cirkevnou hierarchiou.

Otcovia biskupi sa tam s nami rozprávali, putovali sme spoločne pešo na Skalku, trávili s nami svoj čas. Takže myslím, že vôľa reflektovať na požiadavky a názory mládeže tu určite je.

Rozšírite projekt nedávnej diskusie aj do iných miest?

Verím, že sa nám to podarí. Ide o  dlhodobý projekt, ktorý môže priniesť veľa dobrého ovocia napríklad vysvetlením nezodpovedaných otázok a „fám“ ohľadom samotnej Cirkvi, viery a možno aj vzťahov v cirkevnom a kresťanskom spoločenstve.

Chceme sa venovať aj diskusii o jednotlivých cirkvách, kde budú prítomní predstavitelia iných denominácií.

Čo na diskusnom večere oslovilo vás osobne?

Samotná atmosféra podujatia. V skutočnosti som tam videl vôľu hľadať pravdu – ako medzi hosťami, tak medzi divákmi.

Vnímal som slušnú, otvorenú, slobodnú diskusiu. S radosťou dodávam, že sa podarilo odpovedať naozaj na všetky otázky z publika.

V kresťanskom prostredí ste aktívny už dlhšie. Čo vám to prináša do osobného života viery?

Vnímam, že to, čo robím, má zmysel. Takže mi to dáva aj pocit naplnenia. Treba si uvedomiť, že každá práca, ktorú robíme, či už na verejnosti, alebo v skrytosti, môže mať krásny dosah na ľudské životy.

Napríklad vďaka diskusiám môže niekto dostať odpoveď, ktorú už dlho hľadá. To je na tom krásne a ušľachtilé. Samozrejme, vidím aj výzvy pre seba a svoje prežívanie viery.

Čo by ste odkázali mladým, ktorí sa chcú zapájať do života vo farnosti, no stále sa k tomu neodhodlali?

Ak vidíte, čo by sa vo vašej farnosti malo zlepšiť, alebo by ste chceli vytvoriť nejaké spoločenstvo, tak sa do toho určite pustite.

Za toto rozhodnutie budete totiž vďační aj po rokoch, pretože má obrovský zmysel, keď sa mladí veriaci ľudia stretávajú.

Hovorí zo mňa vlastná skúsenosť, keď sa mne a mojim kamarátom podarilo pred niekoľkými rokmi vybudovať malé spoločenstvo v Trenčíne.

Bolo to jedno z mojich najlepších rozhodnutí, preto povzbudzujem aj vás, aby ste to skúsili.

Ak máte dobrý úmysel a pozvete do toho Pána Boha, tak ste na dobrej ceste. Pamätajte, že každá služba, najmä keď ju robíte nezištne, vám dá veľmi veľa.