Deväť tipov dona Bosca pre teba

Don Bosco nebol len sociálny pracovník, ktorý pomohol mnohým mladým v materiálnych ťažkostiach. Išlo mu predovšetkým o to, aby sa stretli s Bohom a prežili život ako „čestní občania a dobrí kresťania“. Aj dnes ponúka don Bosco mladým postoje, ktoré majú v sebe evanjeliovú kvalitu na prežitie radostného a plnohodnotného života. Ktoré to sú?

POZERAŤ HORE

Prvý krok v duchovnom napredovaní je zanechanie tradičnej, neprebudenej, neosobnej viery, neraz veľmi povrchnej alebo neurčitej. Treba sa začať, ako hovorí don Bosco, „pozerať hore“, aby sme odhalili krásu života tu dole.

Keď prekonáme povrchnosť, objavíme, že všetko okolo nás rozpráva o Bohu a o jeho veľkej láske k nám. Odkryje nám to našu veľkolepú dôstojnosť.

Uvedomíme si tiež, akou láskou nás Boh miluje a že má s nami určite veľké plány. Netreba veriť klamstvám o tom, že námahy spojené s duchovnou horlivosťou vedú k smútku a nude a že si treba užiť, kým sme mladí, a obrátime sa, keď budeme starí.

MAŤ UČITEĽA ŽIVOTA

Don Bosco spomína, že rozhodujúca udalosť v jeho živote sa udiala, keď stretol „učiteľa života“, kňaza Jána Calossa, ktorý mu otvoril duchovné oči. „Jemu ďakujem za to, že som prešiel od všeobecnej viery k opravdivému duchovnému životu.

Vložil som sa do jeho rúk. Dal som sa mu úplne spoznať – každé slovo, každú myšlienku, každý skutok. A on ma potom s takýmto pevným základom mohol viesť.“ Postupne tak don Bosco dospel k hlbokému chápaniu vecí.

„Naučil som sa rozlišovať korene zla vo svojej duši a spôsob, ako ich odtiaľ vytrhnúť a získať vnútornú slobodu.“ Don Bosco viackrát opakoval, že bez duchovného sprievodcu by nemohol uskutočniť nič dobré.

Spomína aj na svojho žiaka Dominika Savia. Mal fantastických rodičov, vynikajúcich učiteľov, mimoriadne vyzreté úsudky, aktívne sa začlenil medzi ostatných, rozjímal o Božom slove a bol nadšený apoštol, no aj napriek všetkým týmto jeho darom bol don Bosco presvedčený, že bez duchovného sprevádzania by jeho napredovanie bolo veľmi slabé.

VYTVÁRAŤ SI DUCHOVNÝ TERÉN

Don Bosco využíval všetky prostriedky, ktoré pomáhali rozličnými spôsobmi a v rôznych okamihoch života pripraviť „duchovný terén“. Nie je ich málo: vernosť modlitbe, rozjímanie o Božom slove, spytovanie svedomia, pravidelná sviatosť zmierenia, úsilie zabrániť vedomému rozhodnutiu pre hriech, systematická práca na sebe, ktorá vytvára postoje v súlade s kresťanskými čnosťami, život v zdravom a radostnom spoločenstve animovanom láskou, účasť na svätej omši, na duchovných obnovách a duchovných cvičeniach, čítanie duchovnej literatúry, priateľstvo s rozhľadenými a uznávanými osobnosťami, duchovné sprevádzanie, služba v rodine a v spoločenstve, pestovanie lásky k Cirkvi a pápežovi.

DAŤ SA BOHU NAPLNO

Každá vnútorná zmena si vyžaduje obrátenie a sebadarovanie – odpoveď našej lásky na lásku Boha. Predovšetkým sa musíme poznať a prijať takí, akí sme v celej svojej hĺbke a realite.

Aj don Bosco sa ako dospievajúci radšej zabával, zvykol sa chvastať a zaoberať sa hrami a mnohými inými záležitosťami, ktoré boli iba chvíľkovým potešením, no neuspokojovali jeho srdce.

V podstate bol príliš zaujatý sám sebou, ako sa to mladým stáva. Vykonštruoval si budúcnosť vychádzajúcu z limitujúcich uhlov pohľadu a nebral do úvahy Božie plány. Vďaka priateľskému napomenutiu kamaráta však pochopil, že svoju energiu má investovať do úplnej odovzdanosti Bohu a ochoty plniť jeho vôľu.

Takto spomína na deň kňazskej obliečky: „Áno, môj Bože, urob, aby som sa v tomto okamihu obliekol do nového človeka. To znamená, aby som od tohto momentu začal nový život, celý podľa tvojej vôle, a aby spravodlivosť a svätosť boli stálym objektom mojich myšlienok, mojich slov a mojich skutkov.“

Don Bosco predstavoval Pannu Máriu ako model veriaceho človeka a vzýval ju ako Pomocnicu kresťanov. Snímka: facebook.com/Salesian Family

PRACOVAŤ NA SEBE

Táto udalosť, pripravená a prežívaná s takou intenzitou, bola momentom hlbokej zmeny jeho života. Poznal sám seba a vedel, ako ťažko by dodržiaval predsavzatia, preto si urobil pevný životný plán. Takýto postoj sa vyžaduje od každého kresťana.

Don Bosco bol hlboko presvedčený, že naozajstný duchovný život nás oslobodzuje a nadchýna pre konkrétne skutky: motivuje pri učení, pomáha nám udržať pozornosť v škole, poslúchať rodičov, učiteľov a iné autority.

Posilňuje nás, pomáha pokojne znášať životné ťažkosti a prekonávať ich nie ako nevyhnutné sklamania, ale prijímať ich z lásky k Bohu. Neustále zdôrazňoval dôsledné plnenie povinností, nie však preto, že by to vyžadovali Božie prikázania, ale preto, že ide o horlivé a zodpovedné vyjadrenie syna, ktorý sa zriekol seba samého a z lásky prijal postavenie sluhu.

Každý, kto chce duchovne rásť, sa musí starať o svoj vnútorný organizmus cvičením a úsilím. Naše slabosti majú tendenciu opakovať sa. Preto musíme byť na seba nároční a zároveň vedieť trpezlivo a s láskou prijať svoje chyby. Ježiš nás učil, že cesta života je úzka a namáhavá. Keď nás však sýti Božia láska, žiť ako kresťania nie je namáhavé, ale radostné.

PESTOVAŤ ČNOSTI

Don Bosco sníval o ľuďoch nadšených,  plných entuziazmu, tvorivých, kompetentných, so zmyslom pre nové veci. Nepáčili sa mu do seba zahĺbení ľudia, frfloši, puntičkári či leňosi. Poslušnosť a pokoru považoval za čnosti, ktoré nás najviac pripodobňujú Ježišovi.

Ďalšia dôležitá čnosť mladého človeka je čistota. Don Bosco ju nepredstavoval len ako jednoduchú zdržanlivosť či kontrolu a orientáciu zmyslov. Ponúkal ju ako slobodu a svetlo života úplne orientovaného na vzťahy spojené s obetujúcou láskou.

BYŤ BLÍZKO BOHU

Modlitba je neodmysliteľnou súčasťou života kresťana. Ak ju zanedbávame, izolujeme sa od zdroja duchovného života a stávame sa korisťou ľahkomyseľnosti a pokušenia.

Modliť sa znamená pozdvihnúť svoje srdce k Bohu, zdržiavať sa v jeho blízkosti prostredníctvom nábožných myšlienok a pocitov. Každá myšlienka na Boha a pohľad k nemu sú teda modlitbou a to môžeme robiť často a na každom mieste.

MAŤ MÁRIU AKO MODEL

Don Bosco predstavoval Pannu Máriu ako model veriaceho človeka. Učí nás umeniu počúvať a uvádzať do života Božie slovo, učí nás dosiahnuť dokonalú jednotu s Ježišom.

Od nej sa môžeme naučiť starostlivej pozornosti na potreby blížnych a na to, na čo sú najcitlivejší, ale aj konkrétnej a pokornej službe, vernosti nášmu poslaniu, prekonávaniu ťažkostí, dôvere v Boha a nádeji aj v smútku na našej kalvárii. Vzýval ju ako Pomocnicu kresťanov.

PRIJÍMAŤ A ADOROVAŤ

Don Bosco chcel, aby Eucharistia bola vnímaná ako srdce a prameň rodiny oratória. Aby sa jej prijímanie prežívalo s vierou a aby v srdciach každého mohol Duch Svätý vytvárať postoje lásky a spoločenstva.

Vysvetľoval mladým, čo sa pri svätej omši deje, učil ich, ako ju správne prežívať, a nemal strach využiť a zhodnotiť ani ich city a pocity. Odporúčal poďakovanie po prijímaní, častú adoráciu alebo len krátku návštevu Oltárnej sviatosti počas dňa.