Finále, ktoré dve hviezdy sledovali z lavičky

Zápas o zlato sa na majstrovstvách sveta vo futbale 1962 musel zaobísť bez dvoch hráčov, ktorí sa neskôr stali futbalovými pojmami. Jedným z nich bola slovenská futbalová legenda.

Ján Lauko 19.06.2018
Finále, ktoré dve hviezdy sledovali z lavičky

Majstrovstvá sveta vo futbale sú v plnom prúde. Na ruských štadiónoch reprezentácie bojujú o to, kto na 21. svetovom šampionáte zdvihne nad hlavu slávnu zlatú trofej. Bude to Brazília, ktorá si majstrovské oslavy vychutná už šiestykrát? Alebo Nemci, ktorí vyrovnajú historické maximum Brazílčanov a budú sa radovať z piateho titulu?

Kto sa dostane do finále, ukážu najbližšie dni. Isto vieme, že v ňom nebudú slovenskí ani českí futbalisti, ktorí na šampionát nepostúpili. No boli roky, keď spoločná reprezentácia siahala na najvyšší stupienok. Pravda, tie časy si pamätajú už len naši starí rodičia. I tak sú dve strieborné medaily veľkým úspechom, o ktorom dodnes sníva mnoho futbalových krajín.

Dve veľké absencie
Prvé striebro pre Československo prišlo na historicky druhých majstrovstvách sveta v roku 1934, ktoré sa konali v Taliansku. Československí reprezentanti prehrali boj o zlato proti domácim až v predĺžení. O necelých tridsať rokov, v roku 1962, sa pre našich fanúšikov hralo ďalšie pamätné finále. V čilskom hlavnom meste Santiago sa proti brazílskemu tímu, ktorý obhajoval titul majstra sveta, postavili hráči ako Schrojf, Masopust, Popluhár či Scherer.

Na lavičke vtedy ostal Jozef Adamec, mladá puška vo výbere Rudolfa Vytlačila. Rodiaca sa, vtedy 20-ročná, hviezda odohrala všetky zápasy základnej skupiny, no potom sa tréner Vytlačil rozhodol pre zmeny a rodák z Vrbového „sedel“ i počas finálového zápasu. Napriek tomu ho neúčasť vo finále nemrzela. V rozhovore pre denník Pravda pred štyrmi rokmi uviedol: „Bol som šťastný, že som do Čile vôbec cestoval, stal sa súčasťou tohto tímu a v mladom veku okúsil, ako to chodí na majstrovstvách sveta.“

Aj kanárikom chýbala vo finálovej zostave hviezda. A to nie hocijaká. Edson Arantes do Nascimento známy ako Pelé, sa zranil ešte v zápase počas skupinovej fázy. Zhodou okolností práve proti Československu. Keďže sa vtedy ešte nedalo striedať, zranený Pelé ostal na ihrisku do konca zápasu. Hráči s levom na hrudi však prejavili veľké fair-play a brazílsku hviezdu v priebehu hry neatakovali. Ani sám Pelé z rešpektu k súperovi neútočil a loptu hneď odovzdával spoluhráčovi. Do konca šampionátu už 22-ročný kúzelník s loptou do hry nezasiahol.


Naplnené očakávania
Okrem Jozefa Adamca a Pelého však o rozhodujúci zápas mohol prísť i slávny útočník Garrincha. Ten bol v semifinále proti Čile vylúčený, no FIFA rozhodla, že vo finále môže nastúpiť. Takmer 70-tisíc divákov tak mohlo sledovať azda najznámejšieho hráča tej doby ako bojuje o Zlatú Niké.

Na prekvapenie všetkých sa v 15. minúte vedenia ujalo Československo po strele Josefa Masopusta. Netrvalo však dlho a Brazília vyrovnala. V 17. minúte sa presadil Amarildo, ktorý v zostave nahradil Pelého. Kanárici v druhom polčase zlomili stretnutie vo svoj prospech a po dvoch šťastných góloch nakoniec vyhrali 3:1. „Všetci hráči sme mali pocit, že sme mohli urobiť viac. Bola to škoda, mali sme na viac. Dostali sme sa však až do finále, takže všetky očakávania sme naplnili nie na 100, ale na 130 percent,“ uviedol po rokoch Josef Masopust.

Jozef Adamec a Pelé sa na tento zápas pozerali z lavičky, napriek tomu patrili medzi veľké postavy šampionátu. A futbalovými pojmami sa stali i v nasledujúcich rokoch, keď bavili fanúšikov svojím umením. Jozef Adamec sa možno vo svete nestal takým známym ako Pelé, no medzi slovenskými priaznivcami je to populárna osobnosť dodnes.