Hrdinská matka a žena viery

Prekonávať pády, bolesti, trápenie nie je vôbec jednoduché. Najmä, ak sa to na nás valí z každej strany. Mnohí z nás sa obracajú vtedy na Boha s otázkou „Prečo ja?“

Chiara zažila viacero rán, ktoré však v pokore prijala. Možno si tiež položila túto otázku, ale každú takúto chvíľu brala ako príležitosť rásť vo viere a uberať sa cestou života, ktorú jej ukazoval Boh.

Odmalička bola vedená k viere. S mamou Máriou Anselmou chodievala na duchovné obnovy, kde sa naučila vytvoriť si vzťah s Pánom. Jednoduchý a priamy.

„Cesta viery sa rozrástla aj vďaka bratom z Assisi, ktorí sú vzácni predovšetkým v prelomovom bode nášho zasnúbenia, a vďaka stretnutiu s donom Fabiom Rosinim, čo ešte viac obohatilo našu vieru,“ povedal v jednom rozhovore jej manžel Enrico.

Chiara v tínedžerskom veku objavila františkánsku spiritualitu. Hodnoty ako jednoduchosť, bezhraničná dôvera v Boha a láska ku všetkým a všetkému postupne napĺňali jej život.

DO TRETICE

S manželom Enricom sa stretli v Medžugorí v lete 2002. O šesť rokov neskôr, 21. septembra 2008, sa zosobášili. Len o niekoľko mesiacov neskôr Chiara otehotnela s ich prvým dieťaťom. Zároveň s touto správou prišlo aj zarmútenie. Budúci rodičia sa dozvedeli, že ich dievčatko Maria Grazia Letizia trpelo anencefáliou, vývojovou chybou, ktorá vo všeobecnosti spôsobuje smrť dieťaťa krátko po narodení. A tak sa aj stalo. Len niekoľko minút po narodení sa s malou Mariou Graziou museli rozlúčiť. Pre každú ženu – matku je to ťažký údel.

Po pár mesiacoch však prišla opäť správa, že čakajú bábätko. Tentokrát to bol chlapec – David Giovanni. S radostnou správou však prišli aj tie menej príjemné. Dozvedeli sa, že aj on má vážne a nezvyčajné vývojové chyby. Chlapček nemal nožičky a jeho zažívacie ústrojenstvo vykazovalo poškodenie.

Druhýkrát podobný scenár. Chiara však nikdy neprestala opakovať, že „každé malé kopnutie jej dieťaťa bolo darom“.

Do tretice sa to podarilo. Prišlo ďalšie tehotenstvo, ktoré naznačovalo, že teraz sa už naozaj narodí malý František. No opäť prišla zlá správa. Tentoraz sa však týkala matky.

Chiare diagnostikovali veľmi agresívnu formu rakoviny jazyka. Po spoločnej dohode s manželom sa rozhodla odložiť liečbu, aby nebolo ohrozené dieťa.

V marci 2012 priniesli malého Františka do Porciunkuly, aby ho zverili Panne Márii. V júni toho istého roku Chiara chorobe podľahla. Zomrela v dvadsiatich ôsmich rokoch.

S BOŽOU POMOCOU

Pripomína vám niekoho tento príbeh materinskej lásky? Veď podobné bolesti a trápenia prežívala aj Panna Mária, keď videla, aké muky prežíval jej syn.

Obe tieto ženy sa vyznačovali silou v boji s ťažkosťami, silou viery a tiež oddanosťou svojim deťom, aj ich keď napokon vidia zomierať.

Na Festivale rodín v Ríme v roku 2017 vystúpili so svedectvom Chiary jej rodičia Roberto a Maria Anselma. „Bolo pre nás ťažké odprevadiť ju na prah neba a nechať ju odísť, ale od tej chvíle prúdila taká milosť, ktorá nám dala nahliadnuť do Božieho plánu a zabránila nám upadnúť do zúfalstva,“ povedala jej matka.

„Neutekala pred životnými skúškami, ale čelila im s pohľadom upretým k nebu. Každý jej krok smeroval k cieľu a s Božou pomocou a Máriiným vedením ho bola odhodlaná dosiahnuť,“ dodal jej otec.

Na svedectvo Chiariných rodičov zareagoval vtedy aj pápež František. „Dosvedčili ste, že ťažký kríž Chiarinej choroby a smrti nezničil vašu rodinu ani nezničil pokoj a mier vašich sŕdc. Nech je Chiara inšpiráciou na našej vlastnej ceste svätosti a nech Pán podporuje a robí plodným každý kríž, ktorý musia rodiny niesť.“ 

MILOVAŤ A BYŤ MILOVANÍ

Enrico svoju manželku opísal v jednom rozhovore ako ženu oddanú Bohu. „Bola to žena viery. Opakom strachu nie je odvaha, ale viera. Vo viere ti dáva silu niekto iný, v odvahe si to ty, kto ťa robí silným. Mala silu Iného.“

Pár dní pred smrťou Chiara napísala svojmu synovi Františkovi list, v ktorom mu uviedla povzbudivé slová: „Môžem povedať len toľko, že Láska je stredobodom nášho života, pretože sa rodíme z úkonu lásky, žijeme, aby sme milovali a boli milovaní, a zomierame, aby sme spoznali skutočnú Božiu lásku. Vieme, že si špeciálny a že máš veľké poslanie. Pán ťa vždy chcel a ukáže ti cestu vpred, ak mu otvoríš svoje srdce. Dôveruj, stojí to za to!“