Keď Boh vyznáva lásku (II.)

„Biblia nám ponúka toľko slov, aby nás upokojila,“ napísal v jednej zo svojich kníh Jacques Philippe.

„Dôvera nám často chýba preto, lebo sa dosť neživíme Božím slovom. Každý človek, ktorý vytrvalo číta Písmo, jedného dňa zakúsi, že v znepokojení či malomyseľnosti ho osloví verš z Písma, prinavráti mu dôveru a on znova nadobudne pokoj.“ 

Vybrali sme pár veršov, ktoré ti k tomu možno pomôžu. 

Štedrý darca
Boh nás na viacerých miestach Biblie uisťuje, že berie do úvahy naše prosby.

My by sme však mali brať do úvahy, že ako všemohúci predsa len vie lepšie ako my, čo potrebujeme.

Ak by dieťa prosilo otca o to, aby namiesto obeda mohlo zjesť čokoládu, tiež by zrejme nevyhovel – nie preto, že dieťa nemá rád, ale práve preto, že ho ľúbi.

Nie nadarmo niektorí hovoria, že Bohu treba ďakovať nielen za modlitby, ktoré vyslyší, ale aj za tie, ktoré nevyslyší. Ktovie, čomu všetkému zabránil už len tým, že nám občas povedal „nie“, hoci my sme chceli počuť „áno“.

A povzbudiť sa môžeme aj myšlienkou, že Boh má len tri odpovede na naše prosby: 1. Dám ti to. 2. Dám ti to, ale nie hneď. 3. Dám ti niečo lepšie.

Ak aj teda Boh nesplní všetko podľa našich plánov, nestrácajme vieru; je to len preto, lebo má ešte lepší plán. 

„A dostanete všetko, o čo budete s vierou prosiť v modlitbe" (Mt 21, 22).

„Proste a dostanete! Hľadajte a nájdete! Klopte a otvoria vám!“ (Mt 7, 7). 

„Aj ja vám hovorím: Proste a dostanete! Hľadajte a nájdete! Klopte a otvoria vám!“ (Lk 11, 9). 

„Lebo každý, kto prosí, dostane, a kto hľadá, nájde, a kto klope, tomu otvoria“ (Mt 7, 8).

„Ak ostanete vo mne a moje slová ostanú vo vás, proste, o čo chcete, a splní sa vám to“ (Jn 15, 7).

„Keď teda vy, hoci ste zlí, viete dávať dobré dary svojim deťom, o čo skôr dá váš Otec, ktorý je na nebesiach, dobré veci tým, čo ho prosia“ (Mt 7, 11).

„Veru, veru, hovorím vám: Ak budete o niečo prosiť Otca v mojom mene, dá vám to“ (Jn 16, 23).

„Ak niekomu z vás chýba múdrosť, nech si prosí od Boha, ktorý dáva všetkým štedro a bez výčitky, a dostane ju“ (Jak 1, 5). 

A ešte jeden dôležitý verš: „Jeho božská moc nám darovala všetko, čo treba pre život, a nábožnosť poznaním toho, ktorý nás povolal vlastnou slávou a mocou“ (2 Pt 1,3). Vždy, keď budeš mať pocit, že máš málo (nielen toho hmotného, ale aj duchovných darov), skús rozmýšľať nad týmto veršom – daroval nám všetko, čo treba pre život... Naozaj nám potom treba viac? Nie je to skôr už naša túžba ako potreba? Vieme sa vôbec dostatočne tešiť z toho, čo máme? 

Ako mu môžeš odpovedať: „Lenže ja dúfam v tvoje milosrdenstvo, moje srdce sa teší z tvojej pomoci. Budem spievať Pánovi, že ma zahŕňa dobrodeniami“ (Ž 13, 6). 

Tvorca pravidiel 
Slovo príkaz nemá veľmi pozitívnu konotáciu, azda preto sa v posledných rokoch o Dekalógu hovorí aj ako o desiatich odporúčaniach (na šťastný život) či ako – o vyznaní Božej lásky. Možno v kontexte toho, že pravidlá musíme dodržiavať my, vnímame ich (niektoré, niekedy) ako isté obmedzenie. Skúsme sa však na to pozrieť inak...

Predstavme si človeka, ktorý nám veľmi ublížil. Napríklad klamstvom. Klebetami. Alebo osočovaním. A predstavme si, že Boh sa naňho díva a veľmi jasne mu vraví: „Nevyslovíš krivé svedectvo proti svojmu blížnemu!“ (Ex 20, 16). 

Nedá sa to takto chápať ako spôsob, ktorým ťa Boh chcel chrániť? 

Božie prikázania sú ozaj spôsob určitej ochrany – nás pred inými, ale aj iných pred nami. Ochranou našich vzťahov, šťastia, radosti. Ak by sme ich všetci poctivo dodržiavali, aký by sme mali krajší život aj svet. 

Nečudo, že počas sviatku Simchat Tóra Židia Bohu ďakujú za to, že im dal Tóru (zákon; prvých päť kníh kresťanskej Biblie).

Možno si niekedy môžeme podobný súkromný „sviatok“ spraviť aj my – a uvažovať nad tým, koľko lásky je v každom Božom prikázaní obsiahnutej. 

Veď v konečnom dôsledku: „A to je láska: žiť podľa jeho prikázaní. To je to prikázanie, ktoré ste počuli od začiatku, aby ste podľa neho žili“ (2 Jn 1, 6).

„Podľa toho vieme, že sme ho poznali, ak zachovávame jeho prikázania. Kto hovorí: ‚Poznám ho, ' a nezachováva jeho prikázania, je luhár a niet v ňom pravdy“ (1 Jn 2, 3 – 4).

Ako mu môžeš odpovedať: „Nikdy nezabudnem na tvoje príkazy, lebo nimi ma oživuješ“ (Ž 119, 93).

„Pane, tvoj zákon veľmi milujem, rozjímam o ňom celý deň“ (Ž 119,97).

„Milujem tvoje predpisy viac ako zlato, viac ako najrýdzejšie zlato“ (Ž 119, 127).