Keď sa z hobby stane spôsob života

Vo voľnom čase sa začal venovať behu. Vždy Martina fascinoval, ale až keď ho prvýkrát „okúsil“, vpustil ho do svojho života.

„U nás v dedine sa mi páčila súťaž Starostovská desiatka. Z domu som pozeral, ako behajú, a obdivoval som to. Nadchýnala ma atmosféra všetkého okolo a povedal som si, že raz to vyskúšam,“ hovorí Martin.

Prvý kontakt s pretekmi mal na strednej škole. Napriek neúspechu sa nevzdal. Ďalšia príležitosť sa mu naskytla počas štúdia v  odbore rádiologický technik v Košiciach.

„Doktor Jutka nám na onkológii navrhol, či by sme sa nechceli zúčastniť na minimaratóne za onkologické deti. Vtedy som mohol prvýkrát zažiť pravú atmosféru pretekov.“

ZA KAŽDÉHO POČASIA

Martin si povedal, že ak má behať, tak poriadne. „Jasné, behám aj pre radosť, lebo ma to baví. No buď beháš rekreačne, alebo trénuješ.“ Takže teraz beháva šesťkrát do týždňa.

„Mám trénera Dana Sýkoru, ktorý mi pripravil mesačný plán a vidno už aj výsledky. Som veľmi rád. Teraz to má hlavu a pätu, je to ucelené a má to účinok aj efekt.“

Bežecky sa niekedy dopraví aj z práce domov. Z Popradu cez Gánovce až do Hôrky. Predtým mu ľudia hovorievali, že stále len behá, ale teraz sa na neho obracajú s  prosbou, aby im poradil, ako majú začať. Aj on sám načerpal inšpiráciu zo svojho okolia.

„Nezabudnem na môjho trénera Jaroslava Šedivého z mojej obce. Každý deň behával svoju trasu, za každého počasia.“

To, že sa oplatí trénovať za každých okolností, sa osvedčilo aj Martinovi. „Jedným z umiestnení, ktoré si vážim, je napríklad Malý pieninský maratón okolo Dunajca. Tam som skončil na druhom mieste.“

BEŽECKÉ IDOLY

Často je dobrá inšpirácia a motivácia cieľom úspechu. Medzi Martinove bežecké idoly patrí aj psychológ Marián Zimmermann, slovenský víťaz Medzinárodného maratónu mieru.

„Hovorí, že aj beh treba brať na Božiu slávu. V tom sme si podobní. Na začiatku behu si treba nastaviť aj myseľ. Ak sa preteky podaria, je to skvelé, ale ak nie, nič sa nedeje. Teraz sa mi darilo viac, takže naozaj chvála Bohu.“

Pred každými pretekmi sa Martin nezabudne zveriť do Božích rúk a prosiť o silu. Jeho inšpiráciou bol aj príbeh Pavla Šeba, ktorý vymenil závislosť za závislosť – alkohol za beh.

„Liečil sa v nápravnom zariadení. Tam mu dosť pomohli kňazi, ktorí ho priviedli na cestu k Bohu. Dokonca sa stretol aj s nebohým Antonom Srholcom. A aj keď teraz žije v  Anglicku, som s ním v kontakte a navzájom sa podporujeme.“

„Ja som obyčajný amatér, ,pobehajko‘ z dediny,“ charakterizoval sám seba Martin počas nášho rozhovoru. Snímka: archív –MV–

PRIJÍMA VÝZVY

Na preteky sa Martin pripravuje vytrvalo a zodpovedne. V priemere mu vychádzajú raz do mesiaca, niekedy aj viackrát.

„Mám rád najmä behy po lesoch, takzvané traily. Minulý rok som to mal viac nabité, asi dvadsaťsedem pretekov. A to sa ešte čudujem, že vôbec behám, lebo niektoré zranenia nevyzerali najlepšie,“ rozpráva Martin so smiechom.

„Snažím sa byť opatrnejší. Ale som rád, že sa mi darí stále zlepšovať bilanciu pódiových umiestnení.“ Aj keď o sebe hovorieva, že je len obyčajný „pobehajko“, vďaka chuti a nadšeniu stále zvyšuje svoju bežeckú úroveň. Púšťa sa aj do väčších výziev – dvakrát si vyskúšal maratón.

„Druhýkrát som šiel so sestrou. Ona bežala polmaratón, tak som ju sprevádzal, a  druhú polovicu som bežal sám.“ Vyskúšal si aj beh Tatranskou magistrálou – Tatranskú šelmu.

„Je to päťdesiatpäť kilometrov celou magistrálou. A to som sa prihlásil najmä preto, aby som si vyskúšal, či stihnem zabehnúť v limitovanom čase. Podarilo sa.“

V zimnej sezóne sa zasa venuje zimnej bežeckej sérii. „To je asi moje najobľúbenejšie. Je to séria štyroch kôl, rôznych tratí po Tatrách.“ Zapája sa aj do rôznych dobročinných behov, kde výťažok putuje na dobrú vec.

„Napríklad to bol beh zameraný na pomoc osobám trpiacim jedným z druhov svalovej atrofie,“ prezrádza Martin. Ako hovorí, aj amatérske bežecké súťaže majú svoje čaro. A poslanie.