Minulosť s presahom do súčasnosti

Pre mňa je komunizmus obdobie, keď ideológia diktuje ľuďom, ako majú myslieť a čo majú robiť. Jej zástancovia sú nositeľmi moci a trestajú tých, ktorí diktatúre odporujú, no zároveň sa ich boja,“ hovorí PR manažérka Dominika Semaňáková (32).

Dnešní mladíľudia vo všeobecnosti vnímajú toto obdobie ako veľmi negatívne. Potvrdzuje to aj študent politológie Martin Porázik (21). „Komunizmus je nebezpečná ideológia, ktorá si vyžiadala mnoho nevinných obetí. Môj silný odpor ku komunizmu pramení tiež z udalosti, keď ŠtB zatkla strýka môjho otca, ktorému vo vykonštruovanom procese najprv hrozil trest smrti či nútené práce v Jáchymove, no nakoniec ho odsúdili na niekoľko rokov väzenia. Aj táto udalosť ma utvrdzuje v nehumánnosti tohto politického režimu.“

IDEOLÓGIA, KTORÁ UBLIŽUJE

Život v totalitnom režime si my dnešní mladí ľudia vieme len ťažko predstaviť. Študentovi histórie Petrovi Frolkovičovi (22) sa pri predstave tohto obdobia vybaví najmä šedá betónová zástavba.

„Hneď potom sú to funkcionári v oblekoch, snažiaci sa vyvolať nenávisť voči ‚triednym nepriateľom‘, prázdne prednesy o priateľstve so Sovietskym zväzom, pionieri, prvomájové pochody a hlavne prázdna ideológia, ktorej ku koncu už málokto veril a ktorá ublížila mnohým nevinným ľuďom. Tiež strach zverejniť svoj názor, nedostupnosť informácií, bizarné texty a propaganda v učebniciach o vodcovi a pracovné tábory.“

Peter si o komunistickom režime naštudoval veľa z kníh, ktoré dostal či si kúpil. Veľa sa ale dozvedel najmä z rozprávania rodičov a zo svedectiev ľudí žijúcich v tom období.

„Ide o nedávnu minulosť s presahom do súčasnosti a nemyslím si, že sme sa problémov tej doby naozaj zbavili. O toto obdobie sa zaujímam aj z úcty k ľuďom, ktorí proti režimu bojovali, pomáhali ho zvrhnúť a ktorých som odmalička obdivoval.“

HRDINOVIA TÝCH ČIAS

Bojovníkov proti režimu, ktorých môžeme označiť za hrdinov, je veľa. Dominika, Martin aj Peter považujú za hrdinu Silvestra Krčméryho, Dominika dopĺňa aj Miladu Horákovú a Antona Neuwirtha. Pre Martina to bol Václav Havel či Ján Budaj a Milan Kňažko.

„Za hrdinu považujem v princípe každého, kto sa vystavil riziku zatknutia z politických dôvodov, aj toho zelovocinára, ktorý dal v obchode dole propagandistický nápis. Ale ešte konkrétnejšie ľudí, ktorí sa nebáli stať verejnými tvárami boja proti komunizmu a ktorí šírili pravdu medzi ostatnými občanmi, ako Vladimír Jukl alebo František Mikloško u nás, ale aj chartisti v Čechách a iné organizácie. Bolo tiež veľa menej nápadných hrdinov, ktorí držali pravdu pri živote,“ dopĺňa Peter Frolkovič.

NEGATÍVA A POZITÍVA

Z každej skúsenosti, aj z negatívnej, si však môžeme vziať pozitívne poučenie. „Mladý človek si môže zaumieniť, že nikdy nebude voliť strany presadzujúce ideológiu nacizmu či komunizmu,“ hovorí študent politológie Martin.

Podľa PR manažérky Dominiky by si mali mladí uvedomiť, že sloboda je luxus, ktorý si treba vážiť a chrániť. „Môžem cestovať bez obmedzení, môžem slobodne navštevovať bohoslužby. Ale uvedomiť si treba aj to, že strach je najväčšia zbraň mocných. Ak im ju vezmeme, ak sa prestaneme báť, stratia nad nami moc,“ hovorí.

Všetci traja mladí ľudia sa však zároveň zhodli, že objektívne, bez falošnej nostalgie za „výdobytkami komunizmu“, by niektoré veci mohli podobne fungovať aj dnes, najmä čo sa týka sociálnej politiky.

„Aj keď štát kultúru cenzuroval, predsa len ju finančne podporoval, chodilo sa skôr do dôchodku, existovali rôzne komunitné spolky, vďaka čomu boli ľudia družnejší, vznikla trojročná materská dovolenka a podobne,“ myslí si Dominika.

Martin zasa označil za pozitívum ľahšie získanie bytu. „Marx a Engels boli v 19. storočí iba súčasťou prúdu socialistov, ktorí kritizovali vtedajšie pomery, len títo dvaja navrhli radikálnejšie riešenia. Som skôr na právo, no aj tak si myslím, že sociálna politika je dôležitá,“ dopĺňa študent histórie Peter.