Môže byť novinár nositeľom pokoja?

Keď vám zrazu niekto povie, že úloha novinára by nemala tkvieť v rozvracaní spoločnosti, ale, naopak, v dosiahnutí pokoja, žoviálne sa pousmejete, pretože hlboko v sebe máte zafixované „veď to nie je možné“.

Žijeme totiž v dobe prezentujúcej médiá ako silný prostriedok na komunikáciu, ktorý však mnohokrát z hľadiska dôvery publika zlyháva. A keďže „žurnalizmus pokoja“ bol doposiaľ pre mňa neznámym pojmom, ako študentka žurnalistiky som bola naozaj zvedavá, čo všetko sa dozviem.

Počas konferencie sa zdôraznilo písanie najmä pozitívnych správ, pretože práve v nich tkvie cesta k dosiahnutiu pokoja.

Možno sa nám niekedy zdá, akoby sme žili v „bezcharakternom svete“ mediálne zahlcovanom správami o vraždách, krádežiach, znásilneniach a politických machináciách.

Isteže, úloha novinárov spočíva v širokouhlom informovaní, no nezdá sa nám, akoby boli niektorí redaktori zameraní len na správy negatívneho charakteru? Pretože sú zaujímavejšie, sledovanejšie, pútavejšie. Postupne vytláčajú do suterénu všetky pozitívne správy, o ktoré „vraj“ nemá aj tak nikto záujem.

Novinári sú však povinní niesť zodpovednosť za túto spoločnosť! Médiá by mali preberať následky za každý jeden nepravdivý, ale i negatívny článok, ktorý publikujú.

No zároveň sme za spoločnosť zodpovední všetci, pretože koniec koncov my určujeme, čo budú novinári písať. Kanály, na ktoré prepíname; časopisy, ktoré nakupujeme; programy, ktoré počúvame určujú prácu žurnalistom.

Nehádžme celú vinu len na nich, ale sa zamyslime, či sme náhodou nepodporili produkciu istého žánru negatívnych správ, ktoré zatieňujú pozitívne správy s „nízkou sledovanosťou“.