Na zdolanie srdcovky mobil netreba

Ak niečo chceme dosiahnuť, musíme si dávať ciele. A prijímať výzvy, ktoré sú s ich dosahovaním spojené. Prekonávať samých seba. Nie vždy je to jednoduché, ale práve o tom to je.

TURISTICKÝ PARŤÁK

Potulky našou prírodou, to je moje. Turistika ma vždy lákala, preto som každé leto zavítala do Slovenského raja, ktorý mám prechodený aj vďaka môjmu kamarátovi a „osobnému turistickému sprievodcovi“ Denisovi.

Na Slovensku však máme aj iné krásne miesta, respektíve turistické chodníky a trasy, ktoré stoja za preskúmanie. Jedným z nich je Kriváň vo Vysokých Tatrách. Odhodlávala som sa naň už dlhšie, ale vždy to z nejakého dôvodu nevyšlo.

V kútiku duše to bol aj strach či rešpekt, ktorý vo mne vyvolával obavu, či to naozaj dokážem. Či mám dosť turistických skúseností, aby som zdolala jeden z vrcholov našich veľhôr. Keď sa však rozhodneme ísť za hranice svojich pomyselných možností a schopností, dozvieme sa veľa o tom, čo v nás je.

Povedala som si, že ak to nevyskúšam, možno mi o mne niečo podstatné zostane ukryté. Upokojovala som sa aj tým, že pôjdem so svojím turistickým parťákom, ktorý ma vždy potiahne.

Je veľmi dôležité ísť na turistiku s  niekým. Má to viacero plusov. Prvým je vzájomná motivácia. Druhým pomoc v  prípade, že sa niečo stane. A tretím, že vo dvojici (ale aj v trojici, štvorici...) sa kráča príjemnejšie.

NA ÚVOD PRECHÁDZKA

Výstup na Kriváň sme začali na Štrbskom plese, kam sme sa dostali vlakom. Z Popradu to trvá približne hodinku, ktorá môže byť pekným začiatkom cesty. Najmä pre rodiny s deťmi. Cestou pozorujete okolitú prírodu a už sa dostávate do turistickej nálady. Na túto turistiku si však treba privstať.

Urobili sme to aj my, aby sme už okolo obeda boli na Kriváni. O pol ôsmej sme sa teda vybrali zo Štrbského smerom k  Jamskému plesu. Terén nebol veľmi namáhavý. Šli sme voľným, pokojným tempom.

Veď turistiku si treba naozaj užiť, pozorovať prírodu a nasávať príjemný tatranský horský vzduch. Neponáhľať sa. K rázcestiu pri Jamskom plese to bola viac-menej prechádzka, pri ktorej sme sa ešte mohli rozprávať. Od rázcestia to už začalo byť „vážne“.

HOR SA AŽ NA VRCHOL

Lesné chodníčky sa premenili na skalnatý terén. Aj ten má niečo do seba. V tejto fáze je už jasné, kde je cieľ – otvárajú sa výhľady aj na Západné Tatry, a to ani nevravím o výhľadoch, ktorými sa vám po výstupe odmení Kriváň. Výstup začína byť strmší, cez sutinový žľab sa dostanete na rázcestie v Krivánskom žľabe.

A potom už len posledný úsek cez Malý Kriváň po skalách na samotný vrchol Kriváňa. Neviem, ako to bude s vami, ale vo mne začali naplno pracovať emócie. Mala som chuť plakať aj smiať sa naraz. Nedá sa to opísať, treba to zažiť.

Odfotili sme sa pri kríži (fotografovanie bola výnimka na použitie mobilu), poďakovala som sa Bohu a užívala si výhľady a atmosféru. Z  jednej strany Západné Tatry, z ďalšej poľská strana Tatier a Nízke Tatry.

Presné prevýšenia vám nepoviem, na to je odborník môj turistický parťák, ale s istotou viem, že cesta zo Štrbského plesa na vrchol nám trvala tri a pol hodiny.

PRAKTICKÉ RADY

Po osobnej skúsenosti môžem poradiť – nedajte sa poháňať ani odradiť informačnými tabuľkami, kedy, kde a o akom čase máte byť. Každý má svoje individuálne tempo. Výstup na Kriváň je v podstate celodenná túra.

Preto ak si potrebujete dať pauzu, dajte si ju, hoci aj len na pár minút. Počúvajte svoje telo. Ak nevládzete, napite sa, vydýchajte sa a povedzte si, že to zvládnete, nevzdávajte sa. A tiež – buďte tolerantní voči ostatným turistom.

Nepredbiehajte sa v úsekoch, kde nie je kam ustúpiť, a nechoďte príliš blízko za inými. Aby nemali pocit, že im dýchate na krk a postrkujete ich vpred. Nie je to príjemné.

Veľmi dôležitá je tiež obuv, nikdy ju nepodceňujte. Ak si niekto trúfa, môže ísť hoci aj v sandáloch, ale kto sa chce vrátiť domov živý a zdravý, tomu to neodporúčam. Najlepšia bude vysoká obuv, v ktorej sú členky pevné.

2 494 METROV NAD MOROM

Keď napokon prekonáte všetky ťažkosti, a tým aj samých seba, z Kriváňa uvidíte krásu, ktorá vám každú námahu vynahradí. O to viac, ak budete mať tesne pod vrcholom podobne ako ja pocit, že tých posledných pár metrov kráčate večnosť.

Ale potom možno tiež budete mať rovnako ako ja slzy na krajíčku. Som vďačná Bohu, že mi pomohol zdolať vrchol našej národnej pýchy, ktorý sa rozprestiera vo výške 2 494 m n. m.