O tom, či aj Boh má jazyk lásky

Viacerí z nás sme už počuli o teórii Garyho Chapmana o tom, že každý človek má primárny jazyk lásky – teda spôsob, akým prejavuje a najradšej prijíma lásku. Minule mi však len tak napadlo – a ako je to s Bohom? Je možné, že tieto jazyky lásky používa a má rád aj on? 

Mária Bilá 07.11.2019
O tom, či aj Boh má jazyk lásky

Sväté prijímanie je jeden z najintímnejších dotykov, aký možno medzi Bohom a človekom na tomto svete zažiť. Doslova sa pri ňom dá povedať: "Môj milý je môj a ja som jeho" (Pies 2, 16). Ilustračná snímka: www.istockphoto.com

Mnohé úkony spomenuté v nasledujúcich odsekoch azda robíš – možno ti však nikdy nenapadlo zamyslieť sa, že to nie je len akási tvoja „povinnosť“ či v ideálnejšom prípade niečo, čo ťa napĺňa a posúva vpred – ale možno aj niečo, čo veľmi teší Boha.

Asi ako keď tebe niekto zloží kompliment, venuje ti milú pozornosť, sústredene ťa počúva, pomôže ti s domácimi prácami, potľapká ťa po pleci či iným spôsobom, ktorý máš rád, ti prejaví, že mu na tebe záleží. 

Slová uistenia 
Mám ťa rád, to sa ti podarilo, vážim si ťa, je mi s tebou dobre. Frázy, ktoré (ak sú vyrieknuté úprimne) zahrejú pri srdci každého, koho jazykom lásky sú slová usitenia.

A čo ak podobne roznežňujú aj Boha? Len si spomeňme, ako sa Ježiš Petra (dokonca až trojnásobne) pýtal, či ho má rád (porov. Jn 21, 15 – 17).

Nie sú všetky chvály či vďakyvzdávania naším spôsobom, ako mu odpovedať, že áno? 

Zrejme si to uvedomovali už autori Biblie; mnohé verše z nej sú akoby komplimenty Bohu.

Veď len skús Pánovi s podobnou úprimnosťou, ako by si vravel pekné slová milovanej osobe, povedať napríklad „všetko si múdro urobil“ (Ž 104, 24), „pre mňa je slasťou byť v Božej blízkosti“ (Ž 73, 28) či „ty, Pane, si dobrý a láskavý a veľmi milostivý voči všetkým, čo ťa vzývajú“ (Ž 86, 5).

Boha však nepochybne poteší, aj keď mu adresujeme vlastné slová; svoje postrehy o jeho sile, kráse, vernosti, dobrote. Alebo vlastné verzie „ďakujem“ a „prepáč“.

A ako veľmi ho určite teší, keď nezabúdame na slová uistenia ani v ťažkých časoch.

Ako lahodne mu zaiste znie, ak aj uprostred temnôt úprimne vyriekneme „dôverujem ti“, „verím, že to s tebou zvládnem“ či „viem, že si väčší ako moje problémy“. 

Pozornosť  
Ľudia, ktorí preferujú tento typ jazyka lásky, sa cítia milovaní, ak môžu tráviť spoločný čas s tým, koho majú radi; byť s ním len tak sami dvaja, cítiť jeho blízkosť, viesť s ním rozhovory.

Zdá sa, že tento typ jazyka lásky Bohu tiež nie je cudzí – v podstate s ním takto komunikuješ pri každej modlitbe či adorácii; teda zakaždým, keď si nájdeš čas len preňho.

Ako polichotene sa bezpochyby cíti, keď si aj uprostred najhektickejších dní a mora možností vyhradíš časopriestor na to, aby ste sa mohli spolu porozprávať či pri sebe skrátka len tak byť a uvedomovať si prítomnosť toho druhého. 

Darčeky 
Dostať niečo hmatateľné, čím jasne vyjadríme, že sme na obdarovaného mysleli a že nám na ňom záleží – to teší tých, ktorých jazykom lásky sú darčeky.

Viac ako o dar samotný ide práve o cit, ktorý ním vyjadrujeme, či o jeho symbolické stvárnanie.

Aj v tomto prípade by sme mohli uvažovať, že Boh má rád i takýto typ komunikácie.

Zakaždým, keď mu prinesieš nejakú obetu, spravíš sebazápor či venuješ almužmu, dávaš mu tým najavo, aký je pre teba vzácny; a z tvojho pôstu či horlivo odmodleného ruženca sa možno teší podobne ako ty z obľúbenej čokolády či zo scrapbooku od najlepšieho priateľa. 

Skutky služby 
To je super, keď ti niekto  pomôže s povinnosťami, najmä ak si unavený alebo pod stresom. Alebo keď spraví niečo, čo je mimo jeho kompetencií a zóny komfortu, len aby ti tak dal najavo, že ťa má rád.

Tí, ktorých hreje pri srdci práve takáto predstava lásky, asi dobre rozumujú, aké to je, keď jazyk služby teší Boha.

Dobrovoľníctvo, služba iným, starostlivosť o blízkych v rodine, v spoločenstve - aj takýmto spôsobom mnohí komunikujú s Bohom.

A zdá sa, že jeho to teší – veď aj sám nám odkázal, že „čokoľvek ste urobili jednému z týchto mojich najmenších bratov, mne ste urobili“ (Mt 25, 40).

Fyzický kontakt 
Objatie, letmé dotyky, držanie sa za ruky – pre tých, ktorí preferujú pri vyjadrovaní citov fyzický kontakt, má Boh tiež pochopenie; inak by sa predsa nerozhodol ostať medzi nami v podobe chleba.

Zakaždým, keď prijmeme Eucharistiu, ide o veľmi intímne spojenie – doslova pojmeme Boha do svojho tela.

Nie náhodou zažívali viacerí svätci práve počas svätého prijímania mystické stavy.

Len si predstav, čo s tebou robí, keď ťa niekto milovaný pobozká; čo to musí robiť s Ježišom, keď sa doslova stane súčasťou tela svojho milovaného, teda teba!