Ocitol sa na kraji života, podržala ho modlitba

Bol to teplý augustový deň, konkrétne sviatok Nanebovzatia Panny Márie. Doktorand na Katedre jadrovej fyziky a biofyziky Fakulty matematiky, fyziky a informatiky Univerzity Komenského Marek Tatarko sa práve vrátil na internát zo svätej omše. Zrazu pocítil jemné bolenie hlavy, ktoré však postupne prešlo do neuveriteľnej bolesti. „Akoby vám niekto do hlavy pichol nôž,“ hovorí Marek. Rozmazalo sa mu videnie, nedokázal udržať stabilitu, a tak si radšej sadol na podlahu.

„Vedel som, že je zle, a tak som len spojil ruky a začal sa hlasno modliť. Po chvíli bolesť prestala a ja som mohol vstať. Hneď ako som tak urobil, prišlo mi nevoľno a začal som vracať,“ opisuje Marek desivé momenty. Keď prišiel jeho spolubývajúci na izbu, zavolal mu záchranku.

Ušiel z nemocnice

Lekári spočiatku nevedeli, čo Marekovi je. Najprv sa domnievali, že je pod vplyvom alkoholu alebo silných drog. „Vraj o tretej ráno volali môjmu spolubývajúcemu, či niečo také užívam. On sa na tom len zasmial, lebo ma pozná. Taktiež uvažovali, či nie som nejaký psychický prípad a nepreskočilo mi,“ približuje Marek, aké diagnózy mu lekári odhadovali. Sám si však tieto momenty nepamätá, dokonca v dôsledku symptómov ušiel z nemocnice. Naspäť ho doviedli policajti.

Vtedy si zrejme ošetrujúci uvedomili, že nejde o zdrogovaného študenta a snažili sa ho dostať pod dohľad neurológov a neurochirurgov. V žiadnej z bratislavských nemocníc ho však neprijali, nakoniec sa dostal do súkromného zdravotníckeho centra v Petržalke. Tam jeho problém ihneď identifikovali – diagnóza prasknutá mozgová aneuryzma znamenala, že treba konať rýchlo. Marek podstúpil niekoľko operácií, pri ktorých mu zastavili krvácanie a rôznymi procedúrami ošetrili mozog.  

V sne sa rozhodoval žiť alebo ísť do neba

Lekári mali po operácii problém pacienta zobudiť. Počas umelého spánku mal Marek zaujímavý sen. „Ležal som na posteli v lietadle a osoba na mieste pilota mi hovorila: ,Marek, mám dobrú správu: si v zelených číslach. Ak chceš, môžeme letieť tam hore. Ale taktiež môžeš byť na tom dobre s rekonvalescenciou. Ak budeš veľmi chcieť, môžeme pristáť späť na zem,‘“ spomína Marek, čo sa mu snívalo.

Ako si to vysvetlil? „Bola to pre mňa jednoznačná otázka, či chcem ísť do neba alebo či budem pokračovať v živote na zemi. V sne som si zobral papier a začal písať dôvody, prečo odísť a prečo ostať. Moja ruka sa hýbala aj v reálnom svete. Niekto mi do nej vložil fixku s papierom a ja som napísal tieto dôvody na papier. Avšak ten sa niekde neskôr stratil. Nakoniec som povedal ,pilotovi‘, že nechcem sklamať našich a kamarátov a chcem sa vrátiť na zem. Vtedy mi dal akoby úlohu zdvíhať sa z postele. Začul som vzadu v lietadle hlasy ako: ,To nedokážeš, to nedáš.‘ Ja som vtedy pocítil akúsi silu a zdvihol som sa.“ Marek v tej chvíli otvoril oči a videl pred sebou prekvapeného lekára.

Modlili sa zaňho aj kolegovia

Keď bol v umelom spánku, pravidelne ho okrem rodiny navštevovali i kamaráti. „Moji rodičia našli oporu a útechu modlením v Kostole sv. Arnolda Janssena. To leto som spoznal mnohých dobrých ľudí v rámci kresťanského mládežníckeho tábora Dubová Colonorum a práve oni ma často navštevovali a neúnavne sa za mňa modlili. Modlili sa za mňa u nás doma vo farnosti Spišské Vlachy, ako aj kolegovia a kňazi,“ hovorí Marek. Kamaráti počas jeho hospitalizácie dokonca vytvorili modlitbovú sieť.

Po prebudení nasledovala rekonvalescencia, 12 dní strávených na lôžku mladému doktorandovi spôsobilo úplné ochabnutie svalstva na nohách a musel sa znova učiť chodiť. A na čo sa najviac tešil, keď ho prepustili z nemocnice? „Asi na stretnutie s mojimi kamarátmi z Dubovej, ktorí mi veľmi chýbali.“
Zmenil sa Marekov pohľad na život, keď stál na jeho kraji? „Popravde len trošku. Vždy som bol veriaci človek, ale nikdy som nečakal, že budem mať takúto úžasnú skúsenosť.“