Pre Adriána Harvana je viera hybná sila

Tento sympatický multiinštrumentalista pochádza z Humenného, ale v súčasnosti žije s rodinou v Košiciach. Po úspešnom absolvovaní košického konzervatória študoval na VŠMU v Bratislave a vyštudoval dirigovanie. Dnes sa mu však venuje len sporadicky, pôsobí totiž ako pedagóg na konzervatóriu, kde vyučuje dirigovanie a vedie Big Band.

Keďže je muzikant telom aj dušou, vo voľnom čase sa venuje aranžérskej činnosti, najmä pre orchestre či komorné zoskupenia. Tí, ktorí ho poznajú, vedia, že hudba koluje v každej žilke jeho tela. Je s ňou prepojený, žije ňou, rastie v nej a ona ovplyvňuje každý jeho krok. Ale vráťme sa do čias, kde sa toto jedinečné puto začalo vytvárať...

S HUDBOU V KRVI

„K hudbe som sa dostal už v detstve, keďže obaja moji rodičia boli muzikanti,“ začína veselo rozprávať dirigent. „Otec bol trombonista, mama huslistka. Obaja učili na vtedajšej Ľudovej škole umenia v Humennom, takže hudba bola doma na dennom poriadku,“ spomína a nahlas sa zasmeje.

Hovorí, že táto skutočnosť najviac zavážila, keď sa neskôr rozhodol, že sa vydá na cestu profesionálneho hudobníka. Keďže jeho otec viedol dychovku, doma mali neustále veselo. „Otec mal zavedený systém. Každé ráno od pondelka do piatka sme trénovali asi hodinu pred tým, než sa začínala škola. A potom dvakrát v týždni aj popoludní.“

Možno sa to zdá náročné, ale Adrián je za túto skúsenosť vďačný. Vďaka tomu, že prešiel otcovou dychovkou, dostal výborný základ pre ďalšie hudobné smerovanie. A tak bolo jasné, že po skončení základnej školy zakotví na konzervatóriu. 

Dirigovanie študoval u profesora Bartolomeja Buráša a neskôr kompozíciu u profesora Jozefa Podprockého. Práve uňho dostal perfektný teoretický základ, z ktorého čerpá dodnes. „Konzervatórium mi okrem vedomostí dalo aj priateľov, s mnohými sme stále v kontakte,“ prezrádza a dodáva, že na stredoškolské štúdiá spomína rád, pretože mali svoje čaro.

JEDEN NÁSTROJ NESTAČÍ

Po úspešnom skončení konzervatória bolo viac-menej jasné, že Adrián Harvan je výnimočný talent a že v hudbe môže ísť ešte ďalej. Úspešne urobil prijímacie skúšky a stal sa poslucháčom VŠMU v Bratislave. Tam pokračoval ďalej v  odbore orchestrálne dirigovanie, kde bol jeho hlavným pedagógom profesor Bystrík Režucha.

„Aj keď sme na vysokej škole nemali veľmi možnosť praktickej skúsenosti, pretože orchester sme mali k dispozícii len zriedkavo, som presvedčený, že aj toto štúdium mi dalo dosť a cítil som sa lepšie pripravený do praxe.“

Popri  dirigovaní a  kompozícii sa niekoľko hodín denne venoval svojej láske z detstva – klavíru. „Už v otcovej dychovke som hral na niekoľkých hudobných nástrojoch. Ako malý som začínal na bicích, tie som neskôr vymenil za priečnu flautu. A keďže bola potreba, naučil som sa aj na klarinete. Na konzervatóriu k tomu všetkému pribudol klavír.“

No najväčšou Adriánovou láskou je saxofón. Našiel ho celkom náhodou u babky. Tým vzniklo celoživotné puto a aj dnes hráva najviac na saxofóne. No ani klavír nezapadol úplne prachom, takmer dvadsať rokov pôsobil na konzervatóriu ako korepetítor pre poslucháčov hudobno-dramatického umenia.

VIACERÉ ŽÁNRE A ŠTÝLY

Adrián o sebe tvrdí, že hoci je odchovaný na klasike, rád si zahrá aj iné žánre. Je milovník džezu a každej dobrej, zaujímavej hudby, obľubuje prepájanie rôznych žánrov a štýlov a zároveň aj ich interpretov. No najradšej má projekty, v ktorých veci zaranžuje a aj zahrá alebo zadiriguje.

V jeho tvorbe sú aranžmány pre rôzne zoskupenia, hlavne prepojenie symfonického orchestra s kapelami rôzneho druhu. To sa nedávno potvrdilo pri realizácii projektov Peter Lipa 80’ či Lasica píše Čekovskému, ktorý odvysielala RTVS počas veľkonočných sviatkov. Ako dirigent spolupracoval s orchestrami Štátnej filharmónie Košice, Národného divadla Košice, Štátneho komorného orchestra Žilina, bývalým orchestrom Divadla Jonáša Záborského Prešov. Ako inštrumentalista zasa s mnohými interpretmi populárnej či džezovej hudby.

Najviac si pochvaľuje spoluprácu s Mariánom Čekovským, kapelou Peter Bič Project, AMC Trio či Katarínou Koščovou. Príležitostne sa venuje aj komponovaniu. Za spomenutie stojí muzikál Móric Beňovský (spolu s  Vladom Krauszom a  Milanom Antolom) alebo baletná rozprávka Doktor Jajbolí.

Partitúry z jeho dielne zazneli počas návštevy Svätého Otca na svätej omši v Prešove.

BOH A RODINA NADOVŠETKO

Adrián za to, čo v živote dosiahol, vďačí Bohu. Bez neho si svoj život nevie predstaviť a uvedomuje si, že on je ten, ktorý mu dáva silu ísť ďalej nielen v hudbe, ale aj v každodennom živote.

Adrián rád trávi voľný čas s rodinou v prírode. Snímka: archív –AH–

„V tom, čo teraz prežívam, je pre mňa viera hybná sila. Pomáha mi boriť sa s vecami, ktoré sú pre mňa ťažké, ktoré ma presahujú a v ktorých ako človek zlyhávam.“ Jeho vzťah s Bohom sa začal formovať u saleziánov. Na obdobie strávené pod ich ochrannými krídlami spomína veľmi rád. Prišiel s nimi do kontaktu v Bratislave, v Žiline a aj v Košiciach. Zážitkov a skúseností má neúrekom a ako bonus pár vzácnych priateľov.

„Veď aj s manželkou Katkou som sa zoznámil vďaka saleziánom. Prvýkrát sme sa stretli na košickom sídlisku Luník IX, kde pomáhala ako dobrovoľníčka,“ hovorí a usmeje sa. „Ja som tam občas chodieval pomôcť s hudbou na sväté omše, a tak sme sa po čase dali dokopy. Tiež je zaujímavé, že manželkin otec bol aj môj kolega na konzervatóriu, takže so svokrom som sa poznal skôr ako s ňou,“ vtipne poznamenáva.

Dnes sú manželia Harvanovci šťastní rodičia troch detí – Peťka (8), Chiarky (6) a Olivera (3). Gény sú gény, a tak dvaja starší už navštevujú ZUŠ-ku. Zatiaľ sa učia hrať na zobcovej flaute. Ani vzťah k dychovke sa nezaprie, najstarší Peťko už teraz sníva, že raz bude hrať na trúbke. Aj Adriánova manželka má k hudbe blízko a počas pedagogického štúdia na vysokej škole sa učila hrať na cimbale.

PESTRÉ HOBBY

Popri pracovnom vyťažení je Adrián rád, keď môžu byť ako rodina spolu a niekam si vyraziť. Najviac voľného času trávia v prírode, a ak je voľna trochu viac, nasadnú do auta a namieria do Tatier. Obľubujú turistiku aj pravú tatranskú zimu a s ňou spojené športy, najmä lyžovanie.

„Práca okolo domu je pre mňa tiež super relax, keďže väčšinu dňa trávim pri duševnej činnosti. Mám rád ten pocit, že nemusím pracovať hlavou a môžem sa poriadne fyzicky unaviť.“ Keďže kúpili starší domček, Adrián sa svojpomocne pustil do prác, ktoré predtým nikdy nerobil. Na istý čas sa z neho stal podlahár, murár či obkladač kúpeľne.

„Mnohí mi hovoria, že nie je dobré učiť sa na vlastnom. Ale pre mňa je to výzva. A hlavne, keď sa niečo nepodarí, tak to vlastne nikomu nevadí,“ konštatuje opäť so smiechom.

No najväčšie hobby, ktoré by nevymenil za žiadne iné, pre neho navždy zostane hudba. Vďaka nej má mnoho zážitkov, vážnych aj vtipných – dodnes sa dokáže pobaviť na rôznych humorných udalostiach z hudobnej branže. A nech je už jeho hudobný svet akokoľvek pestrý, zdôrazňuje, že na prvom mieste navždy ostane jeho rodina, ktorú by nevymenil za nič na svete.