Snehuliakov staviame od stredoveku

Len čo napadne sneh, na dvoroch a medzi činžiakmi vyrastú ako huby po daždi snehuliaci. Ako deti sme ich stavali my, naši rodičia i starí rodičia. Ich história však siaha oveľa hlbšie.
Lenka Vatrtová 12.02.2021
Snehuliakov staviame od stredoveku

Snehuliaci a ich veselý uhlíkový úsmev a mrkvový nos sprevádzajú generácie už stáročia. Na snímke je ilustrácia z konca 19. storočia. Snímka: www.istockphoto.com

Každý z nás iste pozná detskú riekanku: Kde sa vzal, tu sa vzal, pri záhrade ráno stál. V košieľke, neborák, čože je to za panák? Zasmiala sa mladá chasa, jáj, veď to je snehuliak! Snehuliaci, ich mrkvový nos, uhlíkový úsmev a hrniec na hlave sú neodmysliteľnou súčasťou detstva a zimných radovánok. Otázka však znie – kde sa vzal?

Michelangelo tiež staval snehuliaka

Podľa Boba Ecksteina, autora knihy Dejiny snehuliaka, pochádza úplne prvá písomná zmienka o snehuliakoch z roku 1380. Nachádza sa v takzvanej Knihe hodín, ktorá v stredoveku slúžila ako modlitebná knižka pre laikov. Obsahovala aj prvý nákres snehuliaka priamo pri opise Kristovho ukrižovania.

Snehuliaci boli už v stredoveku fenoménom. Množstvo vtedajších umelcov totiž nemalo dosť peňazí, aby si mohli zaobstarať výtvarné či sochárske potreby, a sneh bol pre nich doslova darom z nebies. A zadarmo.

Mnohí ľudia sa v zime často prechádzali centrom miest či dedín, kde mohli obdivovať zmrznuté umelecké diela. K tvorcom snehuliakov patrili aj slávni umelci svetového formátu. Napríklad Michelangelo postavil snehuliaka na nádvorí paláca florentského šľachtica menom Lorenzo di Piero de’ Medici.

Snehuliaci ako spoločenskí dejatelia

Snehuliaci, hoci vyzerajú nevinne, v priebehu histórie sa tiež nevyhli politickým treniciam. V Bruseli v roku 1511 sa ľuďom nežilo veľmi dobre. V krajine vládla dlhotrvajúca treskúca zima a chudobní ľudia nemali čo jesť.

Belgická vláda sa rozhodla, že na zlepšenie nálady občanov usporiada Festival snehuliakov. Nevypálilo to však tak, ako dúfali. Bruselskí obyvatelia poňali festival po svojom a mesto zaplnili rôzne zosmiešňujúce scény a figúrky snehuliakov, namierené všeobecne proti vláde, ale aj konkrétnym politikom.

Vládni predstavitelia si z toho však ťažkú hlavu nerobili – vedeli, že na jar sa hanliví snehuliaci roztopia, Bruselčania sa budú zaoberať možnými povodňami a na spoločensko-politické napätie si už nikto ani nespomenie.

Zamrznutí panáci s mrkvovým nosom zohrali úlohu aj v Amerike, konkrétne v roku 1690, keď prebiehal Schenectadský masaker, pri ktorom Francúzi a spriatelené indiánske kmene zaútočili na osadu Schenectady pri New Yorku.

Vojaci, ktorí strážili bránu osady, museli chodiť na pravidelné obhliadky. Keďže mrzlo, brána primrzla a nedala sa zatvoriť. Vojaci preto postavili dvoch snehuliakov, ktorí mali simulovať strážcov brány. Plán im však nevyšiel a osada bola zničená.

Snehuliak modelom

Snehuliaci neobišli ani svet šoubiznisu. V roku 1845, krátko po vynájdení prvého fotoaparátu, si Mary Dillwynová z Walesu jeden aparát zadovážila.

Medzi prvými objektmi, ktoré odfotografovala, bol práve snehuliak. Tak vznikla prvá fotografia snehuliaka vôbec a zároveň snehuliak patrí k prvým odfotografovaným objektom v histórii. Zaujímavosťou je, že z Mary Dillwynovej sa stala prvá ženská fotografka vo Veľkej Británii a jedna z prvých na svete.

Snehuliaci zohrali v histórii ľudstva významnú úlohu. A nech už bol ich účel akýkoľvek, v súčasnosti znamenajú predovšetkým iskričky v detských očiach, smiech a zábavu, ktorú môžeme zažiť len v zime.

A čo vy? Už ste túto zimu postavili aspoň jedného?