Štyri nevšedné pôstne predsavzatia

V  Pôstnom období máme šancu spomaliť a stíšiť sa, aby sme dokázali nahliadnuť za zmyslovú oponu sveta a uzrieť to, čo je za ňou.
Martina Halúsková 14.02.2024
Štyri nevšedné pôstne predsavzatia

Najkrajší podpis pod list Bohu by znel: Navždy tvoj… Navždy tvoja… Ilustračná snímka: unsplash.com/Hannah Olinger

ZVUK TICHA

Jednou z najmocnejších piesní, ktoré nám Boh zanechal, je pieseň ticha. Mnohí by sa mohli nazdávať, že je to iba romantická básnická predstava alebo prázdna metafora. Boh však do ticha ukryl svoje rady. Svätá Matka Tereza hovorí: „Všimnite si, že príroda, stromy, rastliny a kvety rastú v tichu. Aj my potrebujeme ticho, aby sme sa mohli dotknúť duše.“ Nemusíme sa modliť dlhé litánie každý deň, stačí pár minút denne zotrvať v tichu. 

RADOSTNÝ ZÁŽITOK

Hoci je pôst o tichosti a pokoji, potešenia každodenného života nám môžu pomôcť nájsť Božiu ruku v tomto svete. Jeho hlas sa často ukrýva na tých najnepravdepodobnejších miestach. Pre zhon a ruch ich často prehliadame ako niečo nepodstatné, príliš prosté na to, aby to malo nejakú významnú hodnotu. Božia prítomnosť sa pritom ukrýva aj vo farbách zapadajúceho slnka, v šálke horúceho čaju a vo vôni kvetov od našich milovaných. Ak si každý večer zapíšeme jednu z takýchto radostí, prehĺbi sa aj naša radosť zo života a vďačnosť Bohu, ktorého odraz sa v jeho stvorení ukrýva.

LISTY

Naše modlitby sú veľmi silné a mocné, naša myseľ však občas nie. Keď sa unavení utiekame k Bohu, naše myšlienky sa strácajú a blúdia. Počas 40-dňového pôstu môžeme Bohu svoje modlitby celkom odovzdať prostredníctvom listov. On nepotrebuje ručne napísanú verziu našej vďaky či našich prosieb. Nám však môže pomôcť, keď každý deň vezmeme do ruky pero, a ak aj prenechávame Bohu inak čistý papier, už iba priame oslovenie nášho Kráľa nám dodá silu. A podpisom „Navždy tvoj/tvoja“ si každý deň pripomenieme, kým sme a komu patríme.

ŽIADNE PREDSAVZATIE

Veľa z nás sa snaží zlepšovať celý život. Máme ciele, vízie a sny. Rovnako však máme aj prekážky, ktoré nám v tom neustále bránia. Počas pôstu si preto nemusíme dať nijaké veľkolepé predsavzatie. S dôverou môžeme Bohu odovzdať naše trápenia a nachádzať v nich jeho prítomnosť. Ježiš predsa na púšti necvičil ani sa zdravšie nestravoval, ale trpel. Prežívať naše každodenné trápenia s vierou je ten najautentickejší pôst, akého sme schopní.