Svetové dni mládeže sa nikdy nekončia

Pre našich mladých bolo prijatie počas SDM v miestnych portugalských rodinách vrcholom celého eventu. Preto túžba pozvať hostiteľské rodiny na Slovensko vznikla úplne spontánne. Organizácia tohto jedinečného podujatia začala postupne naberať jasné kontúry.

„Po príchode na Slovensko sme zostali v kontakte vďaka pani Táni, ktorá je Slovenka, no so svojou rodinou žije v Arvore v Portugalsku,“ začína rozprávať Ľuboš Laškoty, duchovný správca Diecézneho centra mládeže Premeny vo Važci.

Táňa sa stala neodmysliteľnou spojkou a zároveň veľkou pomocou pri tlmočení. Na návštevu vybrali februárový termín. V Portugalsku boli jarné prázdniny, a tak mohlo prísť aj mnoho mladých. „Keď som počul, že si v decembri kúpili letenky, cítil som, že sa to blíži, že naša túžba sa čoskoro stane skutočnosťou,“ konštatuje s úsmevom duchovný správca.

RADOSTNÉ ZVÍTANIE

Pozvanie Slovákov prijali v Arvore s nadšením. Prišlo ich presne 38, polovica boli mladí ľudia. Pricestoval s nimi aj páter Diogo Pereira a arvorský starosta. Najmladšia pútnička mala len rok. Leonor si výlet náramne užívala – po prílete mala večer v kostole silu usmievať sa a vydržala až do konca programu.

Najstaršia bola 75-ročná pani Fernanda. „Nečakal som takýto vysoký počet. Keď sa na SDM lúčime, povieme tie známe slová, že pozývame vás do našej krajiny. Ale málokedy sa to podarí.“ O to viac ho prekvapilo, keď prihlásených ľudí pribúdalo, až ich napokon bolo takmer štyridsať.

Všetko vypuklo, keď v piatok 9. februára prileteli z Porta do Budapešti. Odtiaľ cestovali do Plechotíc (okres Trebišov), odkiaľ pochádza Táňa. Tu zažili srdečné prijatie na obecnom úrade, kde pre nich miestne ženy pripravili slovenské dobroty. Potom nasledovala uvítacia svätá omša a následne nocľah v rodinách.

ORIGINÁLNY PROGRAM

Pre pútnikov bol pripravený pestrý program, ktorý slovenskí dobrovoľníci pripravovali asi dva mesiace vopred. Za spomenutie stojí návšteva Spišskej Kapituly, kde boli ubytovaní v kňazskom seminári. Podvečer mali prehliadku biskupského úradu a spišskej katedrály – veľkodušné prijatie biskupom Františkom Trstenským si mnohí nevedeli vynachváliť.

Hostia nemohli obísť jedno z našich najznámejších pútnických miest – Mariánsku horu v Levoči. A potom už prišla na rad cesta do DCM vo Važci. „Čakali tam mladí, ktorí boli ubytovaní v  rodinách v  Arvore. Chceli sa pozdraviť, stretnúť, porozprávať so svojimi priateľmi. Pripravili originálne privítanie. Vyzdobili centrum a na steny dali nápisy v portugalskom jazyku,“ hovorí duchovný správca centra Ľuboš.

Večer si užívali originálny program. Centrum navštívili mladí folkloristi z Oravy. Prišli v originálnych slovenských krojoch a s harmonikou. Celý večer sa niesol v znamení hudby a tanca. Zaspievali zopár slovenských piesní a učili ich tancovať slovenské ľudové tance.

Mladí však netrpezlivo očakávali pondelok. To bol totiž deň, keď sa každý venoval rodine, u ktorej bol v Portugalsku ubytovaný. „Veľa mladých využilo túto príležitosť, našlo si čas, ponúklo na oplátku možnosť spoznať svoju dedinu, mesto, rodinu.“

PRVÝKRÁT SNEH

„Nezabudnuteľný však bol pre pútnikov aj utorok. Strávili sme ho v Tatrách. Boli sme na Hrebienku, v Tatranskom ľadovom dóme, na Štrbskom plese. Vyšli sme na Solisko a tam mali mnohí jedinečný zážitok zo snehu. Pre niektorých to bol prvý dotyk so snehom. Arvore leží na pobreží Atlantiku. Tam takúto zimu nepoznajú,“ vysvetľuje duchovný správca Ľuboš.

Jeho slová potvrdzuje aj 18-ročná Ana Ferreira: „Tá zábava, ktorú prináša sneh, to váľanie sa v ňom, niečo také som nikdy nezažila. Museli sme si kúpiť rukavice, čiapky, teplé nohavice. My nie sme zvyknutí na takéto obliekanie,“ prezrádza a nahlas sa zasmeje. Okrem toho si nevedela vynachváliť srdečnosť a pohostinnosť domácich. Najviac sa jej páčili kroje a Vysoké Tatry.

Sneh učaril aj Pedrovi. Hyacinte Novickej, ktorá sa s účastníkmi rozprávala, prezradil, že na Slovensku oslávil svoje 18. narodeniny a bol to pre neho originálny darček. Nedá dopustiť na rodinu, ktorá ho srdečne prijala.

„Som šťastný, že som mohol prísť a byť spolu so svojimi priateľmi zo Slovenska. Keď nám to páter v novembri povedal, trochu som sa bál. Ale som veľmi rád, že som pricestoval,“ povedal 29-ročný Carlos.

MULTO OBLIGADO

Večer plný zábavy, hier a rozhovorov napokon urobil definitívnu bodku za jedinečným stretnutím. Na Popolcovú stredu po rannej svätej omši sa návštevníci rozlúčili a nasledoval odchod na viedenské letisko, odkiaľ odlietali do Porta.

Na konci mali mnohí v očiach slzy. Tie prezrádzali, že vďačnosť pútnikov bola veľká. Slová obligado, multo obligado – ďakujem, veľmi pekne ďakujem – zaznievali z každej strany. „To je tá skúsenosť, že otvorenosť a dobro, ktoré preukážeme, majú moc premieňať. My sme to zažili v Portugalsku a oni teraz na Slovensku,“ konštatuje Ľuboš Laškoty.

OTVORENÉ SRDCE

Na návštevu Slovenska bude dlho spomínať aj páter Diogo. Veľmi ho oslovilo osobné stretnutie s biskupom Františkom, ktorý má mladého ducha. „Všetko, čo sme zažili, sa len ťažko dá opísať slovami. Bolo pre mňa krásne spoznať Slovensko. Hoci nie je tak blízko Portugalska, spája nás viera, bratské spoločenstvo. A to je viac,“ hovorí.

Keď odchádzal z  Portugalska, nemal nijaké očakávania. Mal len otvorené srdce. A na vlastnej koži zažil, že všetko, čo dostali, je na míle vzdialené od toho, čo možno očakávať len v malom kúsku srdca. Verí, že ich priateľstvo bude pokračovať.

„Domov odchádzame úplne vymenení. Zažili sme premenu v Premenách, ako to máte v názve diecézneho centra,“ vyjadruje s úsmevom a dodáva, že napriek tomu, že vonku vládla pravá tatranská zima, zažili teplo prijatia v rodinách.

Bude teda opäť nejaké spoločné stretnutie? „To sa necháme prekvapiť,“ zasmeje sa duchovný správca Ľuboš. Hovorí, že slová pozvania zazneli viackrát. Myslí si, že niektorí opäť využijú ponuku stretnúť priateľov z portugalskej farnosti Arvore a učiť sa mentalite fratelli tutti – všetci sme bratia, ktorú pápež František kladie veriacim na srdce. Napriek rozdielnosti kultúr, jazykovej bariére a vzdialenosti. Pretože tým, kto všetkých spája, je Kristus.