Troška do rožka 34/2018

Mám svoju hodnotu. „Dovolil som jej, aby sa zaradila predo mňa. Myslel som si, že keďže je veľmi pekná, zrejme má neprimerane vysoké sebavedomie,“ hovorí chlapec. Následne však dodáva: „Musel som zmeniť názor. Na chrbte mala ďalší veľký nápis: Lebo Boh nerobí nepodarky.“

Všetci máme svoju hodnotu a všetci ju máme rovnakú. Nezáleží, či je niekto nevychovaný tínedžer alebo poslušná ozdoba rodiny; či je niekto bezdomovec, alebo finančný „žralok“; či je niekto zasvätená osoba, alebo prostitútka na ulici.

Hodnota života každého z nás je rovnaká. Bez rozdielu na sociálnom, spoločenskom či náboženskom postavení. Nikto nemá právo povyšovať sa nad druhých a hovoriť, že jeho život je cennejší.

Všetci sme Božie deti a Boh nás má všetkých rovnako rád. Niektorí mu dávajú dôvod na radosť, iní mu pridávajú vrásky na čele. No vždy im je pripravený odpustiť a prijať ich do svojho milosrdného náručia.

A toto Boh chce i od nás: dokázať odpustiť, každému a všetko. Nie je to jednoduchá úloha, ale krásne veci, akou je dozaista i milosrdenstvo, sa nerodia ľahko. V tom spočíva ich hodnota.

Inak by sme si tieto veci necenili a stratili by význam. Podobne aj ľudia majú svoju hodnotu, pretože, ak by ju nemali, tiež by stratili význam.

Preto, ak nás niekto nahnevá, hľadajme v ňom tú hodnotu, cez ktorú ho vidí Boh a cez ktorú mu odpúšťa. Príkladom nám môže byť onedlho blahorečená Anka Kolesárová.

Tá svojmu vrahovi nezačala nadávať do hyen, radšej sa modlila k Ježišovi, Márii, Jozefovi, aby v ťažkej chvíli dokázala odpustiť.