Troška do rožka 41/2018

Posledný čas žijem práve takouto „výzdobou“. Najväčšou zábavou nášho ročného syna je momentálne hádzanie vecí rozličného významu a použitia len tak na zem.

Nezáleží na tom, či ide o jedlo, hrnček s vodou, alebo hračku. Jednoducho, ak ho niečo prestane zaujímať, hodí to na zem a s radosťou sleduje trasu dopadu. Samozrejme, s manželom sa snažíme nášho drobca od tohto zlozvyku odnaučiť.

No s kúskom nadhľadu a fantázie musím priznať, že ma to čosi učí aj v duchovnom živote.

Je toľko vecí, ktoré sa mi počas dňa dostanú - obrazne povedané - pod ruku, podobne ako spomínaná hračka nášho dieťatka. Napríklad musím vyriešiť niečo dôležité, nakúpiť, zavolať niekomu, navariť, upratať, mať čas pre najbližších…

Často je toho až tak veľa, že niektoré povinnosti púšťam z rúk - a ony len tak padajú na tvrdú podlahu… Na konci dňa už tieto odhodené veci vytvárajú celkom slušný chaos.

Ako zvládaš svoje záležitosti ty? Dokončíš všetko, čo sa ti dostane do rúk, alebo sa len chvíľku „pohráš“ s danou úlohou a utekáš hneď ďalej? Ako by sa na tvoj deň pozeral Ježiš?

Zo Svätého písma vieme, že ľudia ho vyhľadávali a túžili, aby ich vyučoval, uzdravoval; aby s nimi trávil čas. Ako to všetko zvládal? Všetko robil z moci, ktorú mu dal nebeský Otec.

A to môže byť povzbudením aj pre nás. Volajme do každej situácie najprv Boha. Potom každá námaha nebude nekonečným pretekom, ale nádhernou oslavou. Aj keď niečo nedokončíš a vec ti vypadne z rúk, neboj sa.

Pros Boha o múdrosť, aby si vedel, ktoré veci máš zo zeme zodvihnúť a ktoré nechať tak. Prajem nám všetkým príjemné a múdre upratovanie v našich izbách i životoch.