Umelá inteligencia v našom živote

Vysvetlíte najprv bližšie, v čom spočíva spomínaný princíp umelej inteligencie?

V  systémoch a  technológiách, ktoré sú schopné vykonávať úlohy vyžadujúce ľudskú inteligenciu. Jednou z najdôležitejších techník umelej inteligencie je strojové učenie, ktoré umožňuje systémom učiť sa, a to nielen z nových dát, ale aj zo skúseností – teda z dát, ktoré už systém predtým spracovával.

Cieľom je vytvoriť systémy schopné adaptovať sa na nové situácie, zlepšovať svoje výkony, vyvíjať kreatívne riešenia a dokázať spracovať veľké množstvo informácií rýchlo a efektívne.

Čo je najväčšou výhodou systémov AI už v súčasnosti?

To, že všetko, čo sa naučia, si aj pamätajú a dokážu to aplikovať v ďalších rozhodnutiach. Svoje chybné rozhodnutia dokážu časom zlepšovať – doučia sa z nových dát – , a tak robiť menej chýb.

Keďže údajov, ktoré treba spracovávať, pribúda, AI systémy môžu analyzovať obrovské množstvo dát a vybrať z nich veľmi rýchlo potrebné informácie. Dokážu prijímať a spracovávať údaje takpovediac súčasne. Dokážu predvídať nasledujúce situácie a poradia si s neurčitými stavmi.

Tieto systémy však prinášajú so sebou postupom času aj nevýhody. Aké?

Aby sme vedeli definovať negatíva AI, musíme sa trochu pozrieť na to, ako tieto systémy pracujú. Zoberme do úvahy napríklad v súčasnosti najpoužívanejšiu technológiu AI, ktorou sú umelé neurónové siete.

Sú založené na princípe mozgu živých bytostí, v ktorom sú neuróny prepojené takzvanými synapsiami, spojmi, vďaka čomu  vytvárajú neurónovú sieť. V počítači potom simulujeme model neurónovej siete, ktorá sa podobne ako biologická dokáže učiť a naučené údaje si uchováva v synapsiách.

Keď je naučená, vie riešiť nejaký problém alebo sa vie rozhodovať. Prvou nevýhodou je, že nevieme určiť, ako presne neurónová sieť dospela k danému rozhodnutiu, pretože údaje sú roztrúsené medzi miliónmi prepojení v celej neurónovej sieti.

Nevieme to teda ani ovplyvniť priamo, iba nepriamo tým, že jej poskytneme nové trénovacie údaje alebo zmeníme nejaké parametre. Ďalšou nevýhodou je, že trénovacie údaje nemusia byť vždy kvalitné a komplexné.

AI môže pomáhať a to aj robí v rôznych oblastiach ľudskej činnosti. Uvediete zaujímavé príklady?

AI sa dnes využíva v mnohých oblastiach, napríklad pri rozpoznávaní obrazov umožňuje AI systémom rozpoznávať a identifikovať objekty, tváre, scény a vzory v obrázkoch a videách.

V zdravotníctve sa používa na analýzu obrazových snímok z vyšetrení, diagnostiku chorôb, personalizovanú medicínu, výskum a vývoj liekov a predpoveď výsledkov liečby.

Využíva sa aj na porozumenie a generovanie prirodzeného jazyka – ako chatbot program v aplikáciách FB Messenger, Skype, Viber, WhatsApp, Kik a ďalších, alebo aj na automatizované odpovede na zákaznícke otázky, na prekladateľské nástroje a spracovanie textu.

Vo finančnom sektore má uplatnenie v oblastiach ako analýza trhu, odporúčanie investícií, detekcia podvodov, automatizácia obchodovania a riadenie rizík. Nedávno som čítal aj o použití AI na generovanie kázne a niektorých textov v rámci služieb Božích, ktoré mali bratia evanjelici v nemeckom meste Fürth.

Michal Rojček si myslí, že ak sa ľudia stanú len konzumentmi správ, ľahko dôjde k manipulácii s verejnou mienkou. Snímka: archív –MR–

Môžeme sa na tieto technológie úplne spoľahnúť?

Samozrejme, je potrebné riadiť sa zdravým sedliackym rozumom a nepreceňovať ich. Z vlastnej skúsenosti viem, že niektoré texty generované umelou inteligenciou môžu byť prezentované ako pravdivé suchým faktografickým štýlom ako z encyklopédie, ale pritom vôbec nemusia byť pravdivé. Preto je potrebné overovať hlavne informácie zásadného charakteru, a to z viacerých zdrojov.

Overovanie informácií je dôležité aj v súvislosti so zneužívaním AI, na čo odborníci často upozorňujú. Akými spôsobmi sa to deje?

AI môže byť zneužitá na vytváranie a šírenie falošných správ (fake news) aj na vytváranie falošných videí a zvukových záznamov (deepfake). Čo má vážne dôsledky na demokraciu, tvorbu verejnej mienky i dôveru v informácie.

Využitie AI v sledovaní a monitorovaní jednotlivcov zasa narúša súkromie a občianske slobody. To zahŕňa napríklad masívne zhromažďovanie údajov o osobách a ich následnú analýzu. AI môže byť tiež zneužitá na vytváranie sofistikovaných kybernetických útokov.

Umožňuje totiž vytváranie a šírenie škodlivého softvéru, prelomenie bezpečnostných systémov a automatizáciu útokov, čo predstavuje hrozbu pre siete a dáta.

Často sa hovorí aj o sociálnych vplyvoch v súvislosti, že AI a automatizácia nahradia ľudí v mnohých povolaniach. To môže viesť k hromadnej strate pracovných miest a sociálnym nerovnostiam či napätiu v spoločnosti.

Môže s razantným nástupom AI v budúcnosti dôjsť k postupnej degradácii ľudskej inteligencie?

Domnievam sa, že ak ľudia prestanú rozmýšľať a  stanú sa len konzumentmi informácií – čo sa už teraz deje – , bude to mať negatívne následky, a to najmä z pohľadu ľahšej manipulácie s verejnou mienkou, ale aj s jednotlivcom ako takým.

Nedostatočná stimulácia kognitívnych funkcií môže mať napríklad vplyv na zvýšenie výskytu Alzheimerovej choroby. Známy je pokus s domestikovaným psom a divým vlkom. Obom dali zvonku pred voliéru misku s potravou, ktorú si ale cez otvor nemohli labkami pritiahnuť, lebo bola ďalej, ako dosiahli.

Vo voliére mali aj konár. A tu bol ten rozdiel. Domestikovaný pes, ktorý mal stravu denne servírovanú pod nos a nebol nútený riešiť situácie s jej zaobstaraním, nevedel konár použiť, ani mu to nenapadlo.

Naopak, vlk z divočiny ho dokázal použiť a dostal sa k jedlu. Tento pokus nám môže naznačiť, čo sa stane s  ľudstvom, keď prestane rozmýšľať.

Ako sa môže vyvíjať vzťah umelej inteligencie a náboženstva?

Vzhľadom na rýchly rozvoj AI a jeho potenciálny vplyv na spoločnosť sa objavujú etické otázky, ktoré sú dôležité aj pre kresťanskú morálku. Napríklad ak sa AI stane schopnou vykonávať autonómne rozhodnutia, bude potrebné zvážiť, akým spôsobom budú tieto rozhodnutia morálne hodnotené a ako budú v súlade s kresťanskými zásadami a učením.

S rozvojom AI sa otvárajú nové možnosti aj pre biblickú interpretáciu a teologický výskum. Napríklad mnohé textové a lingvistické algoritmy môžu pomôcť pri analýze a porozumení biblických textov, čo môže poskytnúť nové perspektívy pri štúdiu Biblie. AI môže tiež pomôcť pri vyhľadávaní a triedení informácií, čo môže uľahčiť prácu teológov a bádateľov.