Vedia, ako učiť, no v praxi to nevidieť

Diskusie so žiakmi, kreatívna výučba, formovanie postojov. Učitelia na slovenských školách vedia, čo a ako treba žiakov učiť. V praxi sa im to však nedarí.
Ján Lauko 08.08.2019
Vedia, ako učiť, no v praxi to nevidieť

Takmer všetci učitelia súhlasia, že kreatívna výučba robí hodiny zaujímavejšími. Napriek tomu najčastejšími metódami výučby ostáva výklad pri tabuli alebo čítanie učiva z knihy. / Ilustračná snímka: www.istockphoto.com

Učitelia si myslia, že rozvíjať kritické myslenie u detí je dôležité, často však svojich žiakov k tomu počas vyučovania nevedú. Ukázal to prieskum, ktorý si nechalo vypracovať občianske združenie Centrum environmentálnej a etickej výchovy Živica. Zapojilo sa doň 523 učiteľov druhého stupňa základných škôl na Slovensku. Zameriaval sa na témy občianstva, komunikácie a spolupráce, tvorivosti alebo profesijného rozvoja pedagógov. Združenie výsledky prieskumu prezentovalo 23. júla.

Až 58 percent učiteľov si myslí, že základná škola má hlavne sprostredkovať poznatky, pričom nie je až také dôležité chápať súvislosti. Najčastejšími metódami výučby sú podľa prieskumu výklad pri tabuli alebo čítanie učiva z knihy či poznámok. „To je jeden z najhorších spôsobov, ako človek získava vedomosti,“ skonštatoval Juraj Hipš, zakladateľ združenia Živica. Dodal však, že 95 percent učiteľov súhlasilo, že kreatívna výučba robí hodiny zaujímavejšími.

Jedným zo spôsobov kreatívneho vyučovania môže byť aj práca v skupinkách. Tú však 58 percent učiteľov nepraktizuje. Tento spôsob výučby pritom podporuje tímového ducha a schopnosť pracovať v kolektíve, čo je jedna z najčastejších požiadaviek zamestnávateľov pri prijímacích pohovoroch.

Medzi učiteľmi tiež panuje názor, že výchova k občianstvu umožňuje formovať vlastné postoje. Myslí si to až 93 percent opýtaných pedagógov. A 55 percent z nich súhlasí s tým, že učiteľ by mal žiakom sprostredkovať názory a politické postoje k spoločenským otázkam. V praxi však tak koná iba 31 percent učiteľov.
„Prieskum nám ukázal, že učitelia vedia, čo treba učiť a čo je dobré,“ povedal Juraj Hipš, no zároveň dodal, že svoje postoje a znalosti učitelia neprenášajú do praxe. Podľa neho za to môže nedostatočná príprava budúcich pedagógov na pedagogických fakultách.

Jednou z možností, ako učitelia môžu zlepšiť svoje vzdelávanie, je profesijný rozvoj. Až 83 percent pedagógov uviedlo, že sa chce vzdelávať, no chýba im spätná väzba. Preškolený učiteľ totiž často zostáva so svojím prístupom na škole sám. Riešením týchto problémov je podľa občianskeho združenia systémová zmena, ktorá by okrem iného zlepšila súčasný nízky status učiteľa.