Viac než právo znamená mier

Ako často sú Božie deti prirovnávané k ovečkám, ktoré stráži ich Dobrý pastier? V týchto podobenstvách mnoho kresťanov nachádza nežnú útechu a povzbudenie. Uvedomujúc si svoje človečenstvo, so všetkými nedokonalosťami a chybami, radi sa dáme viesť k tichým vodám.

VLCI A OVCE

Mnohí sa však stávame obeťami lúpeže, ktorá nás o tento vzácny pocit bezpečia pripravuje. Prišlo totiž nové, moderné podobenstvo. Hlasno a nasilu sa vtiera do našich sŕdc, ovláda naše mysle a zbabelo sa ukrýva za filozofiu ambície. Hovorí o tom, ako sa ľudia delia na dva typy: na vlkov a na ovce.

Vlci sú tí priebojní, cieľavedomí, ktorí vedia, čo chcú, a idú si za tým. Ovce sú zas tí tichí, nesmelí a krotkí. Lovec a korisť. „Zožer, alebo buď zožratý.“ Na tomto princípe funguje dnešná spoločnosť. Predurčuje úspech alebo zlyhanie a ovplyvňuje to, ako o sebe zmýšľame.

Podobenstvá o ovciach sa preto veriacim už počúvajú neľahko. Ťažko sa nám prijíma učenie o pokore, znášanlivosti a bázni a ešte ťažšie sa nám podľa neho žije. Nechceme byť korisťou, nechceme sa dať zožrať.

Keď teda nastane krušná chvíľa, často konáme podľa nášho prirodzeného ja, podľa našich túžob a vášní. Kričíme, nadávame, urážame. Tieto hriechy proti láske radi zaobaľujeme do vkusných názvov, ako „výrazná argumentácia“ alebo „výmena názorov“.

Oháňame sa spravodlivosťou a právom, ale zabúdame na to najdôležitejšie – že víťazstvo za cenu lásky víťazstvom nie je. Ak sa tak rozhodneme, staneme sa vlkmi, a ako sa potom budeme líšiť od zveri, ktorá si bráni svoje územie a zachraňuje svoj vlastný kožuch?

SKUTOČNÝ BOJ

V hádkach radi dokazujeme svoj artikulačný rozsah, slovnú zásobu a rétorické schopnosti. Nazdávame sa, že statočné je bojovať a brániť sa. A je to pravda. Záleží však na tom, za čo bojujeme. Írsky profesor C. S. Lewis píše vo svojom diele Hovory o tej vojne, na ktorej by nám malo záležať.

„Tento vesmír je zachvátený vojnou. Je to nepriateľom okupované územie. Kresťanstvo je o tom, ako právoplatný kráľ prenikol na toto územie a všetkých nás vyzýva zapojiť sa do veľkej sabotážnej akcie.“

RYTIERI MIERU

Ak však podľahneme nástrahám, ocitneme sa v malých, deštruktívnych bojoch, ktoré sú kľúčové pre stratégiu nášho skutočného nepriateľa. Útočí na naše ego, na našu pýchu. Prečo by sa namáhal, keď sa dokážeme ničiť navzájom sami?

Je náročné mlčať, keď nám niekto krivdí, keď máme pravdu, keď vieme, že právo je pri nás. Práve vtedy je to však to najstatočnejšie, čo môžeme urobiť. Svet vidí zbabelcov, pritakávačov, ovce.

No v tej chvíli, keď prehltneme vlastnú pýchu, pridávame sa do vojny nebezpečnejšej, než si tento svet dokáže predstaviť. Čelíme priamym nástrahám nepriateľa a nie svojmu blížnemu, s ktorým sme sa ocitli v hádke. Šetríme sily a chránime mier.

NAŠE PRIRODZENÉ JA

Veľké slová vyzerajú na papieri dobre a dobre sa čítajú. Keď si však spomenieme na našu poslednú hádku, málokto z nás by mohol s istotou vyhlásiť, že sa vždy dokáže ovládnuť a urobiť, čo je správne. Proces ovládnutia vlastných emócií je veľmi náročný, nieto ešte čeliť nepriateľovi na duchovnej rovine. Ak sa úprimne pozrieme na svoje prirodzené ja, uvedomíme si, aké je tvrdohlavé a urážlivé. Ako môžeme niečo také ovládnuť?

„Skutočný problém s kresťanským životom prichádza tam, kde by ste ho nečakali. Prichádza vo chvíli, keď sa každé ráno prebúdzate. Všetky vaše túžby a nádeje toho dňa sa na vás vyrútia ako divá zver. A tá prvá úloha každé ráno je jednoducho striasť ich a započúvať sa do toho druhého hlasu, osvojiť si ten druhý pohľad, dovoliť, aby vás zaplavil ten druhý, väčší, mocnejší, tichší život,“ píše profesor Lewis.

Naše prirodzené ja nedokážeme svojimi silami nikdy úplne ovládnuť. Ale náš Kráľ nás k tomu ani nepovolal. On chcel, aby sme sa mu úplne odovzdali, potom všetku našu slabosť prekoná sám. „Kristus nikdy nerozprával idealisticky do vetra. Keď povedal: Buďte dokonalí, myslel to vážne,“ znejú na záver slová C. S. Lewisa.