Z extrému do extrému s ušľachtilým zámerom

Predstavme si faktory, ktoré nie sú obyčajné a nestretávame sa s nimi bežne. Ideš počas celej noci a samotná noc je pre teba určitá neistota – extrém. Väčšinu trasy prechádzaš po lese. Už len obyčajná krátka prechádzka nočným lesom vyvoláva strach – extrém.

Na prelome marca – apríla býva ešte chladné počasie – extrém a je bežné, že je v lese často blato, veľakrát ešte aj sneh alebo zamrznutá zem. Počas trasy môže pršať alebo fúkať nepríjemný silný vietor. V čase, keď by sme mali oddychovať a spať v posteli, absolvujeme túru, pre mnohých v neznámom teréne.

Únava – extrém z nedostatku spánku si na nás určite niekde počas trasy počká. Zo svojho bežného komfortného života je tu zrazu nepohoda – extrém. Možno ťa začne tlačiť obuv a budeš mať otlak alebo ťa začne bolieť koleno či chrbát.

Pri celonočnom prechode trasou sa často stáva, že pociťuješ aj bolesť – extrém. Veľa účastníkov prekonáva práve na týchto trasách extrémnej krížovej cesty (EKC) extrémnu obetu, ale v porovnaní s Ježišovou cestou je to len taká ťažšia prechádzka.

STRETNUTIE S BOHOM

V  živote potrebujeme zažiť niečo extrémne, aby nás to povzbudilo do zmeny a zanechalo v nás niečo silné. Lebo práve vtedy, keď už nevládzeš a chceš to vzdať, skláňaš hlavu a prosíš Boha o pomoc. Vtedy s ním dokážeme nadviazať kontakt a pociťujeme jeho prítomnosť.

Zmysel a podstata EKC tkvie v niečom úplne inom ako výlet či turistika. Podstatou je naozaj stretnutie s Bohom, ale aj to, že sa dokážeme posunúť v našom duchovnom živote dopredu a stávame sa lepšími ľuďmi.

V podstate to bolo aj v minuloročnom motte Revolúcia krásnych ľudí. Každý ročník má svoje nové motto a nové rozjímania. Tohtoročné motto bolo: Cesta zmierenia.

DÔSLEDNÁ PRÍPRAVA

Príprava tímu sa začína minimálne mesiac pred Popolcovou stredou. Stretne sa celý tím dobrovoľníkov, presne sa zadajú úlohy.

Preberie sa každý jeden bod – spustenie registrácie, prihlasovanie, štartovné balíčky, kontrola trasy, potlač brožúr s opisom každej trasy, rozjímania, ktoré sa modlia účastníci pri jednotlivých zastaveniach, a mapy trás.

Nezabúdame ani na spomienkový darček, značenie trasy, zabezpečenie občerstvenia, parkoviska, ale aj ubytovania a, samozrejme, bezpečnosť.

Každý účastník je už pri vyplňovaní registračného formulára upovedomený, že ide na svoju vlastnú zodpovednosť a osoba mladšia ako 18 rokov môže ísť len v sprievode dospelého človeka.

Každý si nesie svoj vlastný kríž, ktorý prináša ako obetu. Snímka: archív –EKC–

EXTRÉMNA DĹŽKA TRASY

Dĺžka trasy musí spĺňať štandardy, ktoré určujú zakladatelia EKC. Minimálna dĺžka trasy je nad 40 kilometrov bez prevýšenia alebo minimálne 30 kilometrov s prevýšením aspoň 500 metrov.

Každá trasa prechádza zväčša nezaľudnenými oblasťami, ako sú lesy a poľné cesty, a prechádza sa počas noci. Začína sa svätou omšou, každá trasa má svojho svätého patróna a štrnásť zastavení, pri ktorých sú kríže. Prechádza sa aj okolo šiestich kostolov, ktoré sú celú noc otvorené.

Každý účastník prechádza trasou v malej skupinke, nikdy nie sám. Trasy vedú cez krásne územia Nízkych Beskýd, okolo Stebníckej Magury, cez Bardejovské Kúpele, Bardejov a Zborovský hrad.

Dĺžka našej prvej zelenej trasy je 33 kilometrov s prevýšením 856 metrov a zasvätená je bl. Titusovi Zemanovi. Druhá, červená trasa, má dĺžku 42 kilometrov s prevýšením 1 218 metrov a je zasvätená sv. Jánovi Boscovi.

Extrémna dĺžka trasy znamená aj bolesť, otlaky a zodratú obuv, ale stále je to nič oproti tomu, čo prežil Ježiš. Snímka: archív –EKC–

NA VLASTNEJ KOŽI

To, čo človek prežíva na extrémnej krížovej ceste, sa nedá len tak opísať slovami. Treba to zažiť na vlastnej koži. Pamätám si taký extrém na druhom ročníku, keď som ako posledný zberal značenia zo stromov.

Mal som veľký batoh, do ktorého som si postupne ukladal odskrutkované tabuľky, na ktorých boli umiestnené reflexné šípky. Mal som v ňom aj akumulátorový skrutkovač, nejaké jedlo a vodu.

Mojou úlohou bolo ísť posledný aj kvôli tomu, aby na trase nikto nezostal. Asi po dvadsiatich kilometroch som dostihol dve rehoľné sestry, ktoré zrejme trošku podcenili prípravu.

Smerom do kopca takmer ihneď potrebovali prestávku a tak to pokračovalo dlhšiu dobu. Zobral som im preto batohy. Pamätám si, že na tom úseku bolo ešte dosť veľa primrznutého snehu.

Ak túžite zažiť niečo neobyčajné, niečo, čo vás posunie dopredu v duchovnom živote, niečo, čo vám zostane po celý život v srdci, prijmite túto výzvu, lebo žiť naplno sa oplatí.