Intenzívne vnímame pápežovu lásku k nám

Ako ste zareagovali, keď ste sa dozvedeli, že Svätý Otec príde na návštevu Slovenska?

Patrím k optimistom, a keď som sa dopočul, že pápež František plánuje návštevu Slovenska, veľmi som sa potešil. V prvej chvíli som povedal, že sme Svätému Otcovi asi „padli do oka“.

Aký vzťah majú gréckokatolícki veriaci k pápežovi a naopak, ako vníma Svätý Otec gréckokatolíkov všeobecne vo svete, ale i konkrétne u nás na Slovensku?

O vzťahu gréckokatolíckych veriacich najvýrečnejšie hovoria päťdesiate roky minulého storočia. Gréckokatolícka cirkev v Československu bola vtedy komunistami zlikvidovaná a postavená mimo zákon. Hoci Cirkev fungovala v podzemí, plných osemnásť rokov sme oficiálne „neexistovali“.

Stačil však jeden podpis – zaprieť pápeža, svoju vieru a svedomie – a mohli sme žiť ako pravoslávni, komunisti by nás nechali na pokoji. Ale naši biskupi, mnohí kňazi i veriaci si zvolili radšej väzenie, prenasledovanie, vyhnanstvo a niektorí i mučenícku smrť.

Taký bol a taký je náš vzťah k pápežovi aj dnes. Máme ho radi, vážime si ho a snažíme sa s ním žiť v hlbokej jednote. Gréckokatolícka cirkev existuje, pretože uznáva Svätého Otca. Ak by ho prestala uznávať, skončila by jej existencia.

Aby sme však dostali správnu odpoveď na druhú časť otázky, mali by sme ju položiť pápežovi Františkovi. Viem však, že má veľmi dobrý vzťah s kyjevským arcibiskupom Svjatoslavom Ševčukom, ktorý pôsobil ako pomocný gréckokatolícky biskup v Argentíne.

Boli na spoločnej konferencii a odvtedy sa poznajú. Málokto však vie, že Svätý Otec ako mladík miništroval pri gréckokatolíckych svätých liturgiách.

Čím môže byť návšteva pápeža Františka pre gréckokatolíkov obohatením?

Návšteva Svätého Otca bude pre gréckokatolíckych veriacich obohatením v rôznych smeroch. V prvom rade intenzívne vnímame jeho lásku k nám, ku Gréckokatolíckej cirkvi na Slovensku, k cirkvi vyznávačov a mučeníkov. Svedčia o tom i traja blahoslavení – biskupi Pavol Peter Gojdič a Vasiľ Hopko a kňaz Metod Dominik Trčka.

Je to duchovná devíza, ktorá sa nestráca, ale je uchovaná v Božskom Srdci i v poklade všeobecnej Cirkvi. Návšteva Svätého Otca bude pre našich kňazov a veriacich iste veľkým povzbudením. Podrobne premeditujeme slová jeho homílie, ktoré budú adresované našej cirkvi.

Ukážu nám smer a podčiarknu hlavné skutočnosti, na ktoré sa máme v budúcnosti sústrediť. Verím, že jeho návšteva posilní puto gréckokatolíkov nielen so Svätým Otcom, ale i s rímskokatolíkmi.

Prekvapilo vás, že pápež František bude v Prešove sláviť gréckokatolícku liturgiu?

Keď som sa dopočul, že Svätý Otec plánuje zostať na Slovensku tri dni, zatúžil som, aby osobne navštívil gréckokatolíkov. Hneď som myslel aj na svätú Božskú liturgiu sv. Jána Zlatoústeho. A moja túžba sa splnila, vyšlo to.

Pre našich veriacich to bude znamenať naozaj veľa, hoci sme po rokoch prenasledovania dosť zdecimovaní, predsa žijeme a duchovné bohatstvo našej cirkvi je pre celú Katolícku cirkev obohatením. Máme veľkú radosť.

Chystáte pred pápežovou návštevou i nejakú duchovnú či inú prípravu?

Áno, duchovná príprava pred návštevou pápeža Františka sa začala na sviatok Premenenia Pána 6. augusta. Bude trvať 40 dní a vyvrcholí príchodom Svätého Otca na Slovensko. Sme radi, že môžeme našich veriacich i takýmto spôsobom pripraviť na túto dôležitú návštevu.

Chceme, aby ho všetci lepšie spoznali, viac mu rozumeli a ochotne prijali do svojich sŕdc posolstvo, ktoré nám prednesie v rámci svojej homílie pri archijerejskej Božskej liturgii sv. Jána Zlatoústeho v Prešove. Tejto liturgii bude zároveň aj predsedať.

Samozrejme sa však ako gréckokatolíci zapojíme i do celoslovenskej duchovnej prípravy. Podobnú duchovnú prípravu sme mali v roku 1995 pred návštevou svätého Jána Pavla II. v Prešove a myslím, že dopadla úspešne.

Pripravujete pre pápeža i nejaký špeciálny dar?

Pravdaže, za celú Gréckokatolícku metropoliu sui iuris máme nachystaný spoločný dar. Nebudem prezrádzať viac, no poviem len toľko, že je to pekný a hodnotný dar a som presvedčený, že poteší i Svätého Otca.

Ako vnímali slovenských gréckokatolíkov predchádzajúci pápeži Benedikt XVI. a Ján Pavol II.?

Svätý Ján Pavol II. mal ku Gréckokatolíckej cirkvi osobitný vzťah – sám pochádzal zo susedného Poľska a komunistickú perzekúciu zažil na vlastnej koži. Jeho osobným priateľom bol i gréckokatolícky jezuita profesor Michal Lacko, ktorý mu sprostredkoval množstvo informácií a detailov zo života gréckokatolíkov na Slovensku, ale aj v Kanade a inde vo svete.

V čase prípravy na apoštolskú cestu Jána Pavla II. v roku 1995 som pracoval v redakcii Vatikánskeho rozhlasu v Ríme. Tiež som bol v komisii, ktorá sa stretávala s pápežským ceremoniárom Pierom Marinim.

Zo Slovenska som mal pokyn, aby sa počas pápežovej návštevy konala v Prešove len krátka pobožnosť, trebárs moleben (kratšia spoločná modlitba – pozn. red.). Keď som to tlmočil pápežskému ceremoniárovi, iba sa usmial a povedal: „Svätý Otec sa rád modlí akatist k Presvätej Bohorodičke, v Prešove teda bude akatist.“ Akatist je ďakovno-oslavná bohoslužba. Tým sa celá záležitosť vyriešila.

Pápež Ján Pavol II. osobne vysvätil za biskupa mňa i zosnulého Milana Šášika – aj to hovorí o jeho vzťahu ku gréckokatolíkom.

Emeritný pápež Benedikt XVI. gréckokatolíkov poznal tiež veľmi dobre. Keď sme v roku 2005 mali stretnutie východných biskupov v Ríme, kardinál Ľubomír Huzár z Kyjeva osobne predstavoval Svätému Otcovi každého z nás. Každého sa spýtal na meno, vzápätí ho predstavil pápežovi a povedal aj zopár slov o jeho miestnej cirkvi.

Toto stretnutie s Benediktom XVI. bolo pre mňa veľmi silným zážitkom. Ešte silnejší zážitok však bolo stretnutie na osobnej audiencii v roku 2007. Vtedy sa ma pýtal konkrétne otázky – ako žijú moji veriaci, ako žijú kňazi či aká veľká je moja eparchia. Napokon, bol to práve on, kto povýšil Gréckokatolícku cirkev na Slovensku na metropoliu sui iuris.

V poslednej dobe sa stretávame s mnohými veriacimi ľuďmi, ktorí nie sú stotožnení s určitými krokmi Svätého Otca. Čo by ste takýmto ľuďom poradili?

Už sme sa určite stretli s tým, že niektorí ľudia kritizujú úplne všetko bez ohľadu na to, či danej problematike rozumejú. Tak je to dokonca aj s niektorými kňazmi. Najprv je potrebné porozumieť tomu, čo chceme skritizovať. A keď tomu porozumieme, tak už vlastne nemáme čo kritizovať.

Na druhej strane si treba uvedomiť, že pápež František pochádza z Južnej Ameriky, z Argentíny, kde je situácia Cirkvi podstatne odlišná, čo sčasti ovplyvnilo i niektoré jeho pohľady na svet. Svätý Otec hovorí priamo a niekedy sa neštíti použiť i veľmi silné prirovnania, no robí to skôr preto, aby jeho slová boli zrozumiteľnejšie.

Zasadzuje sa skôr za jednoduchosť v Cirkvi, než za pompéznosť, a dáva to najavo aj svojimi skutkami. Všíma si tých, ktorí žijú na okraji spoločnosti, zaujímajú ho ľudia bez domova a utečenci. Riadi sa slovami z Evanjelia podľa Matúša: „Čo ste urobili jednému z týchto mojich najmenších bratov, mne ste urobili“ (Mt 25, 40).

Má silné ekologické cítenie a o tejto problematike vydal aj encykliku Laudato si’. Snaží sa v Cirkvi rozvíjať ekumenický a medzináboženský rozmer. Je právoplatným nástupcom svätého Petra, teda je skalou, na ktorej stojí Cirkev.

Ste jezuita rovnako ako pápež František. Registrovali ste Jorgeho Maria Bergoglia ešte skôr, než sa dostal na Petrov stolec?

Nie, predtým som arcibiskupa Bergoglia vôbec neregistroval, pretože pochádza z iného kontinentu. Vo chvíli zvolenia za pápeža som bol práve spolu s ostatnými biskupmi na Donovaloch na duchovných cvičeniach. Viedol ich jezuitský páter Ivan Rupnik, ktorý pôsobí v Ríme.

Práve on vtedy všetkým biskupom Konferencie biskupov Slovenska predstavil arcibiskupa Buenos Aires Jorgeho Maria Bergoglia ako novozvoleného pápeža. Poznali sa už totiž z istých stretnutí.

Aký máte s pápežom Františkom vzťah vy? Hovorí sa, že rád chodíte na hríby a nejaké ste priniesli i Svätému Otcovi do Ríma.

Ako metropolita sa zúčastňujem na rôznych zasadaniach či biskupských synodách v Ríme, čo je vždy príležitosťou aj na osobné stretnutie s pápežom. Poznáme sa dobre z audiencií, ale stretávame sa aj mimo Ríma v rámci jeho pastoračných návštev, napríklad v Macedónsku alebo Poľsku, kde som sa zúčastnil na Svetových dňoch mládeže.

Vždy si máme čo povedať, rozhovor obyčajne prebieha tak, že on sa pýta a ja odpovedám. A čo sa týka hríbov, je to tiež pravda. Každé naše stretnutie so Svätým Otcom sa začína otázkou: „Doniesol si mi huby?“ Biskupi, ktorí stoja okolo a počujú takýto začiatok konverzácie, sa vždy čudujú.

Ja sám som totiž vášnivý hubár a keď mám dovolenku, väčšinu času trávim v lese ich zbieraním a následným sušením. Pre vlastnú spotrebu zbieram vyše 20 druhov húb, no suším len hríby, ktoré rád rozdávam a vždy sa z nich ujde i Svätému Otcovi.

Počul som, že kuchár vo vatikánskom Dome svätej Marty sa vždy teší na moju návštevu, lebo zakaždým prinesiem hríby, ktoré môže dlhší čas používať pri varení. No keď ma niektorí kardináli videli s fľašou hríbov, viackrát hovorili: „To je pre pápeža nebezpečný dar, veď sa mu môže niečo stať!“ Ja som odpovedal: „Je to bezpečný dar, za tie hríby ručím – zbieral a sušil som ich osobne a okrem mňa sa ich nikto ani nedotkol.“