Kto je slepý

Štvrtá pôstna nedeľa - A
Igor Hanko 18.03.2020
Kto je slepý

Ilustračná snímka: UNSPLASH/ Autor: Victorien Ameline

Predstavme si, že žijeme zatvorení v temnej miestnosti bez okien, no zrazu nám niekto otvorí dvere dokorán a nechá vojsť svetlo. Izba je rovnaká, ale tvary, farby a celý priestor nadobúdajú iný význam.

S novou podobou života vďaka evanjeliu sa stretáva i muž z dnešného úryvku. Ježišovi učeníci sú spočiatku presvedčení, že ak sa narodil slepý, musí to byť niečia vina. Takýto pocit, ktorý sa rodine postihnutého desaťročia nanucoval bezohľadnými spoluobčanmi, je ako zákerná zbraň hromadného ničenia. Preto sú rodičia nevidiaceho ustráchaní a nedokážu brániť svojho syna.

Stáva sa to pravidelne aj nám, keď sme závislí od názoru druhých a správame sa tak, ako by si ostatní želali. Len aby sme si zaslúžili ich pozornosť a neklesli v ich očiach. 

Našťastie, Boh nás vníma inak. Nedíva sa na to, čo si všímajú ľudia. Presviedča nás o tom prvé čítanie. Podobne aj Ježiš, keď uzrie slepého človeka, vidí v ňom budúceho učeníka. A hneď začne liturgiu slín, blata a obmytia, čo symbolizuje dar nového života a vodu krstu.

Uzdravený slepec je príkladom procesu kresťanského rastu. Začína sa stretnutím a spoznaním Krista ako človeka. Pri nádrži Siloe slepec objavuje v Ježišovi proroka. Vrchol ich stretnutia nastane, keď sa mu pokloní s liturgickým zvolaním: Kýrie

Úryvok nás zároveň upozorňuje na nebezpečnú cestu k slepote. Reprezentuje ju postoj farizejov. Namiesto radosti z uzdravenia slepca vyšetrujú a odsudzujú. Vybrali si úlohu obhajcov Boha, i keď ich o to nikto neprosil. Ako riskujeme, keď si nepripustíme, že Boh má oveľa viac fantázie v uzdravovaní ľudí než my, ktorí sa považujeme za ochrancov jeho Zákona.

Nikdy nezastavme proces osobného kresťanského dozrievania, ako sa to stalo veriacim farizejom. Nie každý je v ceste viery na našom stupni. Preto nás Ježiš učí neoslepovať slabšie vidiacich našimi súdmi. Miera zbožnosti nerastie posudzovaním, ale ochotným sebaponižovaním. Najzbožnejší kresťan je predsa ten, kto si v spoločnosti vyberá posledné miesto. Určite nie taký, kto si nevšimne v chudákovi Božieho Syna.