Láska zjavená na kríži

Nikodém prichádza za Ježišom, pretože napriek vedomostiam cíti, že mu niečo chýba, vníma, že je tu niečo, čo ho presahuje. Ježiš ho vovádza do tajomstva Božej lásky, ktorá sa nám zjavuje v tom, že dal svojho jednorodeného Syna, ktorý zomiera na kríži, aby nezahynul nik, kto v neho verí, ale aby mal večný život.

Tento text nám pomáha povedať jasné slovo o kríži a jeho veľkom tajomstve, ktoré sa pre kresťanov stalo poznávacím znamením. Nezabúdajme, že symbolom kresťanstva je ukrižovaný, nie vzkriesený Ježiš, lebo práve na kríži zjavil mieru svojej lásky, ktorou sme boli milovaní, pretože mierou lásky je milovať bez miery.

Zvláštne je, že Ježiš zomrel, nie že vstal z mŕtvych, veď bol predsa Bohom. Pri Ukrižovanom by sme všetci mali zvolať: ako veľmi ma miloval, a nie: ako veľmi trpel. Často si myslíme, že ústredné miesto kríža v kresťanskom živote spočíva v akejsi láske k utrpeniu.

Tí, ktorí žijú v tejto perspektíve, dostatočne nepochopili Kristovo posolstvo, pretože láska ku krížu nie je láska k utrpeniu, ale láska k bezhranične milujúcemu Bohu, ktorý dáva svoj život. Je to Boh, ktorý nás neoslobodí od kríža v rôznej podobe, ale Boh, ktorý nás zachraňuje práve prostredníctvom kríža. Inými slovami, nezachraňuje nás pred utrpením, ale v utrpení.

Keď sa budeme cítiť utrápení, osamelí, skľúčení, zdvihnime zrak a spomeňme si na to, čo Ježiš povedal Nikodémovi: Boh tak miloval svet, že dal svojho jediného Syna. Tieto slová mali v tom čase slúžiť Nikodémovi ako svetlo v tme jeho vnútorného zmätku a jeho noc sa pomaly začala rozjasňovať.

Toto slovo je určené pre všetkých, ktorí aj dnes hľadajú svetlo vo svojich nociach. A tak namiesto slova svet dosaďme svoje meno: Boh tak miloval Petra, že dal svojho jediného Syna.