Náš Boh nie je hmla

Po slávnosti Turíc nás Cirkev privádza k podstate a vrcholu našej viery, ktorým je tajomstvo Najsvätejšej Trojice. Pre mnohých kazateľov sa táto hlavná pravda našej viery stáva každoročnou skúškou z dogmatiky a pre poslucháčov zasa chvíľou náročného počúvania. Ale aj o tomto „tajomstve“, dá sa hovoriť jednoducho a bez strachu z toho, či neskĺzneme do nejakého bludu.

Príkladom je vysvetlenie Svätého Otca Františka, ktorý dokázal „trojičné tajomstvo“ priblížiť niekoľkými zrozumiteľnými slovami: „Najsvätejšia Trojica to je sviatok radosti, ale aj úžasu nad tajomstvom Boha, ktorý nám chce povedať, že náš Boh nie je hmla, ani sprej, ktorý chvíľu vonia a potom sa vyparí. Náš Boh má meno a jeho meno je Láska. Ale nie hocijaká, ale láska, ktorá dokáže druhého až tak milovať, že je ochotná položiť život za iného a vstať z mŕtvych. Preto, kto miluje, videl Boha, kto nemiluje, Boha nepozná, ani ho nikdy nevidel.“ 

Boh sa teda prejavuje nielen ako trojica osôb, ale aj ako spoločenstvo lásky. Ak sa mu máme podobať, musíme sa prejaviť každý originálne, ako sa originálne prejavuje Otec, Syn i Duch Svätý, ale zároveň byť jednotní a vzájomne blízki, ako je jednotná trojica osôb v jednom Bohu. Čím sme totiž bližší jeden k druhému, tým sme bližšie aj k Bohu.

Anglikánsky emeritný biskup Sandi Millar si spomínal na jedného otca, ktorému uväznili 22-ročnú dcéru. Keďže nemal odvahu navštíviť ju vo väznici, rozhodol sa jej napísať list. Ale keď ho napísal, nedokázal ho poslať. Prišiel za biskupom a prečítal mu tento list, v ktorom napísal aj vetu: „Nevyšlo všetko tak, ako sme si to mysleli, ale prijmi celú moju lásku.“ Potom sa spýtal biskupa: „Povedz mi, môžem jej to poslať?“ Biskup mu odpovedal: „Pod tieto slová by sa Boh podpísal.“ V tomto ľudskom príbehu je ukryté to najdôležitejšie z tajomstva trojjediného Boha: vzájomná láska, bez ktorej sa nedá žiť ani v nebi, ale ani na zemi. A ešte celkom maličký dodatok: čo myslíte, podpísal by sa Boh pod naše úmysly, slová a skutky?