Nedeľná homília: Keď robíš ako najatý

Keď teplomer ukazoval 38 – 40 stupňov, najradšej sme boli kdesi v tieni alebo v klimatizovanej miestnosti. Vieme si preto živo predstaviť, čo znamená v týchto teplách pracovať vonku – na poli, vo vinici. Je to až neznesiteľné. 

Vieme pochopiť robotníkov, ktorých pán najal a oni pracovali ako najatí vo vinici aj v najväčšej horúčave dňa. Nebolo to ľahké, a preto tak trochu oprávnene čakali, že dostanú viac ako denár. 

Na druhej strane si vieme predstaviť, čo znamená pre človeka, ktorý potrebuje zarobiť, aby uživil rodinu, že si ho nikto nenajme, že ho nikto nepotrebuje, že je tu vlastne navyše.

Čakáš od rána a stále o teba nemá nikto záujem. Je to veľmi ponižujúce. Preto sa tešíme, že aj tí, ktorí prišli na poslednú hodinu, dostali denár. Jedni ho dostali za vytrvalú prácu, ktorá unavuje, druhí za vytrvalé čakanie, ktoré ponižuje. 

Čo nám to všetko môže povedať? Asi to, že je jedno, či už robíš, alebo ešte iba chceš robiť. Je jedno, v akej chvíli dňa ťa pán osloví, aby si šiel do jeho vinice. Dôležité je, že chceš ísť a že to, čo robíš, robíš s radosťou. Nerobíš ako otrok alebo sluha, nerobíš ako najatý, ale robíš ako syn, ako dedič.    

Preto robme dobre, kým máme čas, ako pripomína svätý Pavol v Liste Galaťanom. On veľmi dobre vedel, čo znamená pracovať pre Krista. Vedel však aj to, čo znamená čakať na Krista. V Tarze, v tichu, v uvažovaní, ale aj v pokore, keď ho jeruzalemská cirkev poslala preč, aby mala pokoj. 

Robme dobre, kým máme čas. Tam, kde sme, a ako najlepšie vieme. Pozýva nás k tomu aj nádherne jednoduché motto blahoslaveného Janka Havlíka: „Každému sa snaž pomôcť.“