Nedeľná homília: Vygumovať Boha

ILUSTRAČNÁ SNÍMKA: WIKIMEDIA COMMONS/VOĽNÉ DIELO
Je to zvláštny paradox. Hlavné nebezpečenstvo Ježišovi nehrozí od pohanov, ale od náboženských elít vyvoleného národa. No majú jeden veľký problém. Ľudia ho milujú a nasledujú. Istým spôsobom sú mu ochrannou hradbou.
Niečo treba vymyslieť. Treba ho zdiskreditovať, zničiť jeho dobrú povesť, nastaviť pascu. A tu sa musia spojiť sily. Aj tie, ktoré stáli doteraz proti sebe. Preto prichádzajú učeníci farizejov a herodiáni. Nevídaná koalícia.
Prichádzajú s dobre premysleným chytákom: „Učiteľ, vieme, že vždy vravíš pravdu a podľa pravdy učíš Božej ceste. Neberieš ohľad na nikoho, lebo nehľadíš na osobu človeka. Povedz nám teda, čo si myslíš: Slobodno platiť cisárovi daň, či nie?“
Tu sa skutočne nedá pohnúť ani doprava, ani doľava. No Ježiš poznal ich zlomyseľnosť a odpovedal tak, že zrazu boli v pasci oni. Museli vytiahnuť daňový peniaz a tým prezradiť, že porušili zákon, pretože mali v chráme pohanské mince.
Rozmýšľať nad tým, ako svojimi ľudskými špekuláciami chytíme do pasce nekonečnú múdrosť Ježiša Krista, je fakt primitívne. No ako často sa to deje dnes a ako často sa to dialo v dejinách.
Človek, ktorý si myslí, že je múdrejší ako Boh a ide „vylepšovať“ človeka – hovorí sa tomu transhumanizmus. Alebo ide dokonca vytvoriť niečo lepšie, ako je človek – tomu hovoríme posthumanizmus.
Akokoľvek to nazveme, akokoľvek chceme z človeka zotrieť či vygumovať Boží obraz a nápis, nakoniec zbadáme, že sme v pasci my sami. Preto treba čím skôr vrátiť cisárovi, čo patrí cisárovi, a Bohu, čo patrí Bohu.


