Prvé miesto lásky

Platí to aj o tomto Matúšovom evanjeliu, kde pred nás Ježiš kladie nekompromisné požiadavky, ktoré nám uviaznu kdesi v ušiach a len veľmi ťažko zostupujú do srdca.

Ešte tak podať niekomu pohár studenej vody a dostať za to odmenu, to sa dá splniť, ale milovať otca, matku, syna či dcéru menej ako Ježiša?! Či ísť za ním iba s krížom?!

Prvé, čo človeku príde na myseľ, je krátke pochybovačné zamietnutie: nie je to možné! Lenže niektoré Ježišove slová majú v sebe preto takú „ostrosť“, aby jasne naznačili, že tu niet miesta na žiadne vyjednávanie.

Je to buď – alebo. Nasledovanie Ježiša je viac ako všetky rodinné zväzky či priateľské vzťahy, je to viac ako všetky zisky a záľuby, ba viac ako osobné výhody a práva.

Žiaľ, dnes sa často stáva, že kresťanskí rodičia kvôli obyčajnej návšteve vlastných detí vynechajú aj nedeľnú svätú omšu. Nie je to zvláštne?

Možno v sebe zápasia s akýmsi vnútorným strachom, že ak sa im práve teraz nebudú venovať, stratia ich. Realita je však taká, že nakoniec stratia všetko.

Ak Ježiša odsúvame z prvého miesta lásky, lásku ostatných si nezachránime. Láska k Ježišovi totiž všetky ostatné lásky iba posilňuje a posväcuje.

Bez lásky k nemu milujeme ľudí iba so strachom. A čo je to za lásku, keď sa o ňu stále musíme triasť?

Táto nedeľa nás preto vyzýva, aby sme si „urobili poriadok“ v našej láske, prehodnotili naše hodnoty i čas a odpovedali si na to, či sme ho ešte stále hodní.

Možno práve tento zápas o lásku k Bohu bude pre nás spomínaným krížom, ale v poslednej knihe Biblie – v Zjavení apoštola Jána – je jeden Boží výrok, kvôli ktorému sa oplatí všetko zniesť aj vydržať: „Kto zvíťazí, zdedí toto; a ja budem jeho Bohom a on bude mojím synom“ (Zjv 21, 7). Potrebujeme ešte niečo viac?