Tichí svedkovia nášho krstu

V niektorých časopisoch býva obľúbená rubrika začínajúca otázkou: Viete, že...? Napríklad: Viete, že názov rieky Jordán znamená „zostupujúca z Danu“? Že je to najdlhšia rieka v Izraeli (251 km), ktorá preteká cez Tiberiadske jazero a ústi do Mŕtveho mora? Že sviatok Ježišovho krstu sa začal osobitne sláviť až od roku 1969? Že v talianskej Parme nájdete až štvorposchodové osemuholníkové baptistérium (krstiteľnicu) a vo Florencii zasa jedno z najkrajších baptistérií na svete so vzácnou pozlátenou Rajskou bránou?
Ľubomír Grega 06.01.2023
Tichí svedkovia nášho krstu

Ilustračná snímka: pixabay.com/voľné dielo

Nech sa už čokoľvek zaujímavé aj o našich chrámových krstiteľniciach dozvieme, musíme si pri nich uvedomiť jednu dôležitú skutočnosť – sú to tichí svedkovia, ktorí nás videli vo chvíli krstu zomierať hriechu a rodiť sa pre večný život s Bohom.

Tiež nám pripomínajú, že naša svätosť sa neviaže len k dátumu krstu, ale je celoživotným zápasom až do posledného výdychu. Preto pri našom krstnom mene stále stoja tri božské osoby Najsvätejšej Trojice, aj keď od chvíle krstu náš život poznačilo veľa iných mien – v dobrom aj v zlom.

Niektorí z nás si uchovávajú zvyk hodný nasledovania a vracajú sa k svojmu „Jordánu“, aby si pri ňom obnovili krstné sľuby a pomodlili sa za tých, ktorí pri ich krste stáli. Tieto nespočetné jordánske pramene, ktoré nájdeme v každom farskom chráme, nezmazateľne poznačili naše životy a včlenili nás do Cirkvi.

Preto stáť pri krstiteľnici znamená uvedomiť si slová napísané pri krstnom prameni svätého Jána Pavla II. v rodných Wadowiciach: „Na tomto mieste sa to všetko začalo.“

Mali by sme na to myslieť aspoň v túto nedeľu aj pri našej krstiteľnici a uvedomiť si, že miesto, kde sa to všetko s nami začalo, je skutočne sväté miesto, nad ktorým sa otvára nebo a Boh s láskou o každom z nás vyhlasuje, že sme jeho milovaní synovia a dcéry.

Za týmto vyhlásením si stále stojí a neodvoláva ho, aj keby z našej strany jeho vyznanie nebolo opätované. Dotknime sa dnes aspoň pohľadom tohto svätého miesta a úprimne mu vyznajme svoje „verím“ aj „zriekam“. Boh si to rád vypočuje.